Հտ․ 16 No. 2(43) (2025)

Հրատարակվել է: 2025-12-01

Ամբողջական թողարկումը

Պետության և իրավունքի տեսություն

  • Պետության և իրավունքի տեսություն

    Իրավական ակտերի համակարգման ձևերը

    Սերգեյ Քոչարյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Ի­րա­վուն­քի հա­մա­կար­գումն ընդ­հա­նուր հատ­կա­նիշ­նե­րով օժտ­ված ի­րա­վա­կան ակ­տե­րի միա­վոր­մանն ուղղ­ված մշտա­կան ի­րա­վա­բա­նա­կան գոր­ծու­նեութ­յուն է, ո­րի նպա­տակ­ներն են գոր­ծող ի­րա­վադ­րույթ­նե­րի կա­տա­րե­լա­գոր­ծու­մը, հա­կա­սա­կան կար­գա­վո­րում­նե­րի, բա­ցե­րի, հնա­ցած դրույթ­նե­րի վե­րա­ցու­մը և­ ի­րա­վա­կան նյու­թից օգտ­վե­լու հար­մա­րա­վե­տութ­յան ա­պա­հո­վու­մը։

    Սույն աշ­խա­տան­քի շրջա­նակ­նե­րում ու­սում­նա­սիր­վել են ի­րա­վա­կան ակ­տե­րի հա­մա­կարգ­ման ձևե­րի տար­բե­րութ­յուն­ներն ու ա­ռանձ­նա­հատ­կութ­յուն­նե­րը, վեր­լուծ­վել են դրանց տե­սա­կան և գործ­նա­կան ի­մաստ­նե­րը, մեր ի­րա­վա­կան հա­մա­կար­գում առ­կա ձևե­րի կի­րառ­ման արդ­յու­նա­վե­տութ­յու­նը, ինչ­պես նաև հիմ­նա­վոր­վել է կոն­սո­լի­դա­ցիա­յի օ­րենսդ­րա­կան ամ­րագր­ման անհ­րա­ժեշ­տութ­յու­նը։ Կա­տար­վել է նաև մաս­նա­գի­տա­կան գրա­կա­նութ­յան մեջ առ­կա հա­մա­կարգ­ման ձևե­րի խմբա­վո­րում։

    Հղումներ

    Abdieva D. A. Sistematizaciya zakonodatelstva v usloviyax perexoda k novomu texnologicheskomu ukladu: dis. … kand. yurid. nauk: 5.1.1. Teoretiko-istoricheskie pravovie nauki / Abdieva Datkayim Akilbekovna. – Moskva, 2024, p. 192.

    Abdieva D. A. Vidi sistematizacii zakonodatelstva v usloviyax sovremennoy dinamiki prava // Obrazovanie i pravo. – 2023. – № 6, s. 73-77, DOI 10.24412/2076-1503-2023-6-73-77.

    Alekseev S. S. Obshaya teoriya prava: uchebnik. – 2-e izd., pererb. i dop. – M.: Prospekt, 2009, s. 576.

    Arzamasov Yu. G., Pevcova E. A. Rol cifrovizacii v sistematizacii yuridicheskoy terminologii // Vestnik Moskovskogo gosudarstvennogo oblostnogo universiteta. Seriya: Yurisprudenciya. 2022 / № 4, s. 24-34, DOI: 10.18384/2310-6794-2022-4-24-34.

    Ashuraxunova Sh. T. Systematization of legislation: theoretical legal analysis based on foreign experience. Central Asian Journal of Education and Innovation, Volume 3, Issue 5, May 2024, p. 196–202, doi.org/10.5281/zenodo.11261090.

    Boshno S. V. Uchot normativnix pravovix aktov / Pravo i sovremennie gosudarstva 5/2018, s. 58-64, DOI: http://dx.doi.org/10.14420/ru.2018.5.6.

    Danielyan G. Iravastegts gortsuneutyun ev iravabanakan texnika. – Usumnakan dzernark. – Er. “Tigran Mets” hrat. 2021, 255 ej.

    Gordienko P. Yu. Sushchnost i yuridicheskaya priroda sistematizacii prava // Vestn. Volgogr. gos. un-ta. Ser. 5, Yurisprud. 2012. № 2 (17), s. 247-256, https://j.jvolsu.com/index.php/ru/component/attachments/download/263 (accessed on 26.09.2025).

    Istoriya gosudarstva i prava zarubejnix stran: Uchebnik dlya vuzov: V 2 ch. Ch. 2 / Pod obsh. red. O. A. Jidkova i N. A. Krasheninnikovoy. – 2-e izd., ster. – M.: Izdatelstvo NORMA, 2003, p. 720.

    Karnauxova E. V. Ponyatie inkorporacii lokalnix normativnix pravovix aktov. Yuridicheskaya nauka i pravooxranitelnaya praktika. № 3 (6), 2008, s. 4-14, https://cyberleninka.ru/article/n/ponyatie-inkorporatsii-lokalnyh-normativnyh-pravovyh-aktov/viewer (accessed on 26.09.2025).

    Kartashov V. N. Teoriya pravovoy sistemi obshestva. V 2 t. T. 1. – Yaroslavl: YarGU, 2005, p. 547.

    Kashanina T. V. Yuridicheskaya texnika: uchebnik. – M.: Eksmo, 2007, p. 512.

    Lazarev V. V., Lipen S. V. Teoriya gosudarstva i prava: uchebnik dlya vuzov. – 5-e izd., ispr. i dop. –Moskva: Izdatelstvo Yurayt, 2020, s. 521.

    Mironov V. O., Zin N. V. Sistematizaciya zakonodatelstva: ponyatie i vidi. Pravo i gosudarstvo: teoriya i praktika. 2019. № 7(175), s. 48-50, https://cyberleninka.ru/article/n/sistematizatsiya-zakonodatelstva-ponyatie-i-vidy/viewer (accessed on 26.09.2025).

    Moskalev S. O., Akieva P. X. Sistematizaciya zakonodatelstva: ponyatie i vidi // Liberalno-demokraticheskie cennosti, 2021 №4, https://liberal-journal.ru/PDF/01UNLD421.pdf (accessed on 19.09.2025).

    Muxaev R. T. Teoriya gosudarstva i prava: uchebnik. – 2-e izd., pererab. i dop. – M.: YUNITI-DANA, 2005, p. 543.

    Problemi obshey teorii prava i gosudarstva / Pod obsh. red. V. S. Nersesyanca. – M.: Norma, 2004, s. 832.

    Protasov V. N. Teoriya gosudarstva i prava: uchebnoe posobie dlya vuzov - 5-e izd., pererab. i dop. – M.: Izdatelstvo Yurayt, 2020, p. 192.

    Retuov V. P., Vankov A. V. K voprosu o konsolidacii kak forme sistematizacii zakonodatelstva // Pravo i sovremennie gosudarstva. 2013. № 3, s. 16-20.

    Teoriya gosudarstva i prava: Uchebnik / pod red. A. S. Pigolkina. – M.: Yurist-Izdat, 2006, p. 613.

    Teoriya gosudarstva i prava: Uchebnik / Pod red. R. A. Romashova. – SPB.: Izdatelstvo R. Aslanova “Yuridicheskiy centr Press”, 2005, s. 630.

    Tomin V. A. Yuridicheskaya texnika: uchebnoe posobie. – Sankt-Peterburg, 2015, p. 84.

    Yashchuk T. F. Sistematizaciya rossiyskogo zakonodatelstva v sovetskiy period: monografiya.-Omsk: Izd-vo Om. gos. un-ta, 2021, s. 414.

    Yuridicheskaya texnika: uchebnik / pod red. V. M. Baranova. – Moskva: Prospekt, 2021, s. 648.

Սահմանադրական իրավունք

  • Սահմանադրական իրավունք

    Քաղաքացիական օրենս­դրական նախաձեռնության ինստիտուտի իրացման հիմնա­խնդիր­ների մասին

    Ռուզաննա Հակոբյան, Հրանուշ Հակոբյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ
    Հ­ոդվ­ած­ը նվիրվ­ած է  քաղ­աք­աց­իակ­ան օր­ենսդր­ակ ան նախ­աձ­եռն­ությ­ան ինստ­ի­տուտ­ի իր­ացմ­ան հիմն­ախնդ­իրն­եր­ին։ 2015 թվակ­ան­ի սահմ­ան­ադր­ակ­ան փոփ­ո­խ­ու­թյ­ունն­եր­ի արդյ­ունք­ում Հ­այ­աստ­ան­ի Հ­անր­ապ­ետ­ությ­ուն­ում ընդ­ունվ­եց ժող­ովրդ­ա­իշխ­ան­ությ­ան ուղղ­ակ­ի կամ անմ­իջ­ակ­ան իր­ակ­ան­ացմ­ան նոր ինստ­իտ­ուտ, որ­ի կի­րառմ­ան հետ կապվ­ած՝ առկ­ա են օր­ենսդր­ակ­ան ու կազմ­ակ­երպ­ակ­ան լուրջ խնդիր­ներ և ­անկ­ատ­ար­ությ­ունն­եր։ Հ­ոդվ­ած­ում  համ­եմ­ատ­աիր­ավ­ակ­ան վերլ­ուծ­ությ­ան մե­թոդ­ով  հետ­ազ­ոտվ­ում են ՀՀ-ում և ­այլ պետ­ությ­ունն­եր­ում քաղ­աք­աց­իակ­ան օր­ենս­դրակ­ան նախ­աձ­եռն­ությ­ան ինստ­իտ­ուտ­ի առ­անձն­ահ­ատկ­ությ­ունն­եր­ը։ Հ­ոդվ­ած­ի նպատ­ակն է վերլ­ուծ­ել ընտր­ակ­ան իր­ավ­ունք ուն­եց­ող քաղ­աք­աց­ին­եր­ի կողմ­ից քա­ղա­ք­աց­իակ­ան նախ­աձ­եռն­ությ­ան կարգ­ով օր­ենք­ի նախ­ագ­իծ առ­աջ­արկ­ել­ու հիմն­ա­հարց­եր­ը, իսկ խնդիրն է Հ­այ­աստ­ան­ի Հ­անր­ապ­ետ­ությ­ան և ­այլ պետ­ությ­ունն­եր­ի օրի­­ն­ակ­ով բաց­ահ­այտ­ել քաղ­աք­աց­իակ­ան օր­ենսդր­ակ­ան նախ­աձ­եռն­ությ­ան կա­րևոր­ու­թյ­ուն­ը և ­իր­ացմ­ան բարդ­ությ­ունն­եր­ը։ Հ­ոդվ­ած­ի տես­ակ­ան հիմքն են կազմ­ում թեմ­ա­յին առնչվ­ող գիտ­ակ­ան աշխ­ատ­անքն­եր­ը, իսկ նորմ­ատ­իվ իր­ավ­ակ­ան հիմք­ը՝ ՀՀ և ­այլ պետ­ությ­ունն­եր­ի սահմ­ան­ադր­ությ­ունն­եր­ը, համ­ապ­ատ­ասխ­ան օր­ենս­դրակ­ան ակ­տեր­ը։ Ուս­ումն­աս­իր­ությ­ան արդյ­ունք­ում առ­աջ­արկվ­ում է վեր­ան­այ­ել օր­ենսդր­ակ­ան նախ­աձ­եռն­ությ­ան իր­ավ­ունքն իր­ացն­ող քաղ­աք­աց­ին­եր­ի թվաք­ա­նակ­ը, նույն հարց­ի վեր­աբ­երյ­ալ հանր­աքվ­ե անցկ­ացն­ել­ու և ­ընդհ­անր­ապ­ես հան­րաքվ­եի պահ­անջ­ի հա­մար քաղ­աք­աց­ին­եր­ի նույն­ացմ­ան ստոր­ագր­ությ­ունն­եր­ի անհր­աժ­եշտ թվի և ­այլ հարց­եր։ Հ­ոդվ­ածն արդ­իակ­ան է և գ­իտ­ակ­ան նոր­ույթ է պա­րուն­ակ­ում՝ կապվ­ած ՀՀ-ում  սահմ­ան­ադր­ակ­ան փոփ­ոխ­ությ­ունն­եր­ի առ­աջ­արկ­ութ­յունն­եր­ի հետ, թե ինչպ­ես հստակ­եցն­ել և բ­ար­ել­ավ­ել ուղղ­ակ­ի ժող­ովրդ­աիշխ­ան­ութ­յ­ան ամր­ապնդմ­ան­ը միտ­ված քաղ­աք­աց­իակ­ան նախ­աձ­եռն­ությ­ան ինստ­իտ­ուտ­ի նորմ­ատ­իվ իր­ավ­ակ­ան հիմ­քեր­ը։
    Հղումներ

    Hayastani Hanrapetutyan Sahmanadrutyun, 2015t. popoxutyunnerov, Erevan, 2015․

    «Azgayin jogovi kanonakarg» HH sahmanadrakan orenq // https://www.arlis.am/hy/acts/110824

    Hayastani Hanrapetutyan gorcox orenqneri jogovacu (1990-1995), Erevan, 1995, ej 190:]

    «Hanragreri masin» HH orenq, HHPT, 2018.01.17/4(1362) // https://www.arlis.am/documentview.aspx?docid=119042]

    «Qaxaqacineri arajarkutyunnery, dimumnery ev boxoqnery qnnarkelu kargi masin» HH orenq, HHPT, 1999.12.27/31(97) //https://www.arlis.am/documentview.aspx?docid=647

    Varchararutyan himunqneri ev varchakan varuyti masin» HH orenq // HHPT, 2004.03.31/18(317), // https://www.arlis.am/DocumentView.aspx?DocID=75264

    Avstriayi Sahmanadrutyun // https://www.constituteproject.org/#/

    Belarusi Sahmanadrutyun // https://www.constituteproject.org/#/

    Latviayi Sahmanadrutyun // https://www.constituteproject.org/#/

    Lehastani Sahmanadrutyun // //legalns.com/download/books/cons/poland.pdf

    Sloveniayi Sahmanadrutyun // https://legalns.com/download/books/cons/slovenia.pdf

    Konstitucija Latvijskoj Pespybliki // Konstitucii gosydarctv Centralnoj i Vostochnoj Evropi. M., 1997.

    Constitution of the United States //

    Konstitution of the Unajted States // https://www.senate.gov/about/origins-foundations/senate-and-constitution/constitution.htm

    Apiyan N. A., Safaryan G. H., Hakobyan J. H., Petutyan ev iravunqi tesutyan himnaharcer, Erevan, 2001.

    Badalyan S., Joxovrdakan naxazernutyan` vorpes anmijakan joxovrdavarutyan instituti kayacman ardi himnaharcery, Erevan, 2019.

    Tadevosyan A., «Joxovrdakan iravastexc naxazernutyun» haskacutyuny, eutyunn u bovandakutyuny // Hanrayin karavarum, № 1, 2022.

    Xalatyan A., Joxovrdavarutyan karucakargeri sahmanadrakan xndirnery ev dranc barepoxman uxinery, Erevan, 2021 // https://www.aravot.am/2021/07/28/1206853/

    Hovsepyan H., Orensdrakan naxazernutyan puly Evropakan miutyan orensdrakan gorcyntacum // Hanrayin karavarum, № 2, Erevan, 2009.

    Alebastrova I. A., Konstitucionnoe pravo zarubejnix stran. Cxemi i kommentarii, M., 2002.

    Baglay M. V., Gabrichidze B. H., Konstitucionnoe pravo Possijskoj Fedepacii, M., 1996.

    Vajnov C. C., Institut pravotvorcheskoj iniciativi grajdan v sisteme napodovlastija v Possijskoj Federacii: Dissertacija kandidata juridicheskix nauk: 12.00.02, Saratov, 2007.

    Vasileva T. A., Popov H. Ju., Vstupitelnaja statja // Italija. Konstitucija I zakonodatelnie akti, M., 1998, s. 22.

    Grazhdanskaya zakonodatelnaya iniciativa kak forma osushchestvleniya naseleniem gosudarstvennoj vlasti // http://canonlex.com/grazhdanskaya-zakonodatelnaya-initsiativa-kak-forma-osushchestvleniya-naseleniem-gosudarstvennoj-vlasti.html

    Grib V. V., Zakonotvorcheskaja (pravotvorcheskaja) iniciativa kak forma vlijanija institutov grajdanskogo obshchectva na organi gosudarstvennoj vlasti // Konstitucionnoe i municipalnoe pravo, № 12, 2010․

    Dvorak A. A., Pealizacija konstitucionnogo prava grajdan na obrashchenie v Poccijskoj Federacii, Dissertacija kandidata juridicheskix nauk, M., 2003.

    Zimmerman Dj., Prjamaja demokratija v Soedinjonnix Shtatax Ameriki: opit i problemi // Vestnik MGU, Serija «Pravo», 1991, № 5․

    Koslova E. I., Kutafin O. E., Konstitucionnoe pravo Possii, M., 1995.

    Konstitucionnoe pravo zarubejnix stran, Pod red. M. V. Baglaja, Ju. I. Lejbo, L. M. Эntina, M.:Horma, 2004.

    Krivosheeva T. A., Harodnaja iniciativa kak forma pravotvorchestva: pravovie problemi zakonodatelnogo zakreplenija // Poccijckoe zakonodatelstvo v covremennix uclovijax. Materiali VI ejegodnoj Vserossijskoj nauchno-prakticheskoj konferencii, Brjansk, Gruppa kompanij "Desjatochka", 2008․

    Hudnenko L. A., Instituti neposredstvennoj demokratii v sisteme mestnogo samoupravlenija Poccii, M.: INION PAN, 2000.

    Rudenko V. H., Institut narodnoj pravotvorcheskoj iniciativi, M., 2001 // https://ifp.uran.ru/files/publ/eshegodnik/2001/16.pdf

    Sergeeva A. A., Ob otdelnix problemax realizacii obshchestvennix iniciativ grajdan // Konstitucionnoe i municipalnoe pravo, 2015, N 8.

    Teorija gosudarctva i prava, Pod red. N. I. Matusova, A. V. Malko, M., 1997.

    Chirkin V. E., Sakonodatelnaja vlast, M., 2010; Shajo A., Samoogranichenie vlasti: Kratkij kurs konstitucionalisma, M., 2001.

    Thomas E. Gronin, Direkt Demokraci: The Politikc of Initiative, Referendum, and Recall, First published bai Harvard Juniversiti Press, 1989.

Քրեական իրավունք

  • Քրեական իրավունք

    Ազատության սահմանա­փա­կումը պատիժների համակարգում

    Աննա Մարգարյան, Անահիտ Առաքելյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Գիտական հոդվածի շրջանակներում վերլուծության են ենթարկվել ազատության սահմանափակում պատժատեսակի իրավական բնույթը բացահայտող ասպեկտները. դրանցից առաջինն ուղղված է այն հարցի պարզաբանմանը, թե ազատության սահմանափակումը պետք է դիտարկվի որպես  պատիժ, թե՞ քրեաիրավական ներգործության այլ միջոց, իսկ մյուս հարցադրման շրջանակներում փորձ է արվել բացահայտել տվյալ պատժատեսակի իրավական բնույթը՝ «Մարդու իրավունքների և հիմնարար ազատությունների պաշտպանության մասին» կոնվենցիայի լույսի ներքո։ Միաժամանակ, վեր են հանվել ազատության սահմանափակման հասկացությունը և դրա կիրառման ժամանակ տեղ գտնող սահմանափակումների վերաբերյալ որոշակի օրենսդրական խնդիրներ։ Արդյունքում՝ վերլուծության ենթարկելով պատժի և անվտանգության միջոցների խնդիրները, ինչպես նաև ազատության սահմանափակման ներդրման գաղափարական հիմքերը՝ հանգել ենք այն հետևության, որ ազատության սահմանափակումն իրավաչափորեն դասվում է պատիժների շարքին։ Միաժամանակ, եզրակացրել ենք, որ Եվրոպական կոնվենցիայի լույսի ներքո ազատության սահմանափակում պատժատեսակը կարող է գերակշիռ դեպքերում դասվել անձի անձնական ազատությունը չսահմանափակող միջոցների շարքին, սակայն որոշ դեպքերում հնարավոր չէ անտեսել տվյալ պատժատեսակի հիբրիդային բնույթը։

    Հղումներ

    “Guide on Article 2 of Protocol No. 4 to the European Convention on Human Rights” updated on 31 August 2024. Timofeyev and Postupkin v. Russia, 2021, p 17.

    Hayastani Hanrapetowt'yan qreakan datavarowt'yan o'rensgirq (30.06.2021), Mias. kayq 2021.07.26-2021.08.08 P.H 28.07.2021։

    Hayastani Hanrapetowt'yan qreakan o'rensgirq., (05.05.2021), Mias. kayq 2021.05.17-2021.05.30 P.H 27.05.2021։

    https://fundamental-research.ru/ru/article/view?id=35588 (20.10.2025)։

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-164928 (20.10.2025)։

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-171804 84-89 կետեր, https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-98341 43-44 կետեր, https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-128146 22-23 կետեր (20.10.2025)։

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-233720 77-81 կետեր (20.10.2025)։

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-24035 (20.10.2025):

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-68774 (20.10.2025):

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-74578 (20.10.2025):

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-84328 (20.10.2025):

    https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=002-11960 86-րդ կետ (20.10.2025):

    https://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-171804, https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=002-13982 153-րդ կետ (20.10.2025):

    https://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-57498 92-95-րդ կետեր(20.10.2025)։

    Karpov K.N. Inye mery ugolovno-pravovogo haraktera: sistema, vidy. M., 2012. էջ 25։

    Kurganov S.I. Mery ugolovno-pravovogo haraktera // Ugolovnoe pravo. 2007. # 2. էջ 59։

    Novikova E.A. “Pravovaja priroda ogranichenija svobody” - Aktual'nye problemy rossijskogo prava. 2014. # 8 (45) avgust էջ 1699-1703:

    Shhedrin N.V. O “mnogokolejnosti” rossijskogo ugolovnogo prava // Sistemnost' v ugolovnom prave: mat.II ross. kongr. ugolovnogo prava (Moskva, 31 maja — 1 ijunja 2007 g.). M., 2007. էջ 540։

    Shveciariayi qreakan o'rensgirq- https://www.fedlex.admin.ch/eli/cc/54/757_781_799/en (20.10.2025)։

    Statement of reasons behind the government bill amending the Criminal Code and some other acts. Parliamentary Document No. 2393, p. 9.

  • Քրեական իրավունք

    Ապօրինի շրջանա­ռու­թյան մեջ գտնվող զենքի հանձնումը խրախուսող նորմերի քրեա­իրավական որոշ հիմնահարցեր

    Վիրաբ Համբարձումյան, Սերգեյ Առաքելյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Ա­պօ­րի­նի շրջա­նա­ռութ­յան մեջ գտնվող զեն­քի հանձ­նու­մը խրա­խու­սող նոր­մերն էա­կան նշա­նա­կութ­յուն ու­նեն ինչ­պես հան­ցա­գոր­ծութ­յուն­նե­րի կանխ­ման, այն­պես էլ ան­ձանց դրա­կան վար­քագ­ծի խթան­ման տե­սանկ­յու­նից։

    Այս ա­ռու­մով ու­շադ­րութ­յան է ար­ժա­նի 2021 թվա­կա­նի մա­յի­սի 5-ին ըն­դուն­ված ՀՀ քրեա­կան օ­րենսգր­քի 335-րդ հ­ոդ­վա­ծի 4-րդ մ­ա­սով նա­խա­տես­ված խրա­խու­սա­կան նոր­մի ձևա­կեր­պու­մը, որն էա­պես տար­բեր­վում է 2003 թվա­կա­նի ապ­րի­լի 18-ին ըն­դուն­ված ՀՀ քրեա­կան օ­րենսգր­քի 235-րդ հ­ոդ­վա­ծի 5-րդ մ­ա­սով նա­խա­տես­ված նոր­մի բո­վան­դա­կութ­յու­նից։

    Ս­ույն հոդ­վա­ծի նպա­տա­կը հիշ­յալ նոր­մում տե­ղի ու­նե­ցած բո­վան­դա­կա­յին փո­փո­խութ­յուն­նե­րի հե­տա­զո­տումն է։

    Դր­ված նպա­տա­կին հաս­նե­լու հա­մար հոդ­վա­ծում հա­մե­մա­տա­կան վեր­լու­ծութ­յան են են­թարկ­վել նախ­կին և գ­որ­ծող քրեա­կան օ­րենսգր­քե­րով նա­խա­տես­ված խրա­խու­սա­կան նոր­մե­րը և դ­րանց կի­րառ­ման ա­ռանձ­նա­հատ­կութ­յուն­նե­րը, ինչ­պես նաև վեր են հա­նվել այն հիմ­նա­հար­ցե­րը և խն­դիր­նե­րը, ո­րոնք կա­րող են ծա­գել ի­րա­վա­կի­րառ գոր­ծու­նեութ­յան ըն­թաց­քում:

    Հ­ե­տա­զո­տութ­յան ա­ռար­կան դի­տարկ­վել է գի­տա­կան ճա­նա­չո­ղութ­յան այն­պի­սի ընդ­հա­նուր (հա­մա­գի­տա­կան) և հ­ա­տուկ մե­թոդ­նե­րի կի­րառ­մամբ, ինչ­պի­սիք են դոգ­մա­տիկ, ի­րա­վա­հա­մե­մա­տա­կան, տրա­մա­բա­նա­կան վեր­լու­ծութ­յան և­ ի­րա­վա­կան մո­դե­լա­վոր­ման մե­թոդ­նե­րը։

    Հ­ոդ­վա­ծում ի­րա­կա­նաց­ված հե­տա­զո­տութ­յան արդ­յուն­քում կա­տար­վել են մի շարք եզ­րա­կա­ցութ­յուն­ներ, ո­րոնց հի­ման վրա ներ­կա­յաց­վել են խրա­խու­սա­կան նոր­մի կա­տա­րե­լա­գործ­մանն ուղղ­ված հիմ­նա­վոր­ված ա­ռա­ջար­կութ­յուն­ներ։

    Հղումներ

    Antonov A.G., Kalugin A.G. Problemy primeneniia norm o deiatel'nom raskianii. Prakticheskoe posobie. Krasnoiarsk, 2002.

    HH qreakan datavarut'yan orensgirq, yndunvel e' 30.06.2022t'., ojhi mej e' mtel 01.07.2022t'., HO-306-N. Gorts'um e'.

    HH qreakan orensgirq, yndunvel e' 18.04.2003t'., ojhi mej e' mtel 01.08.2003t'., HO-528-N: Ojhy korts'rel e' 01.07.2022t'.

    HH qreakan orensgirq. Yndunvel e' 05.05.2021t'., ojhi mej e' mtel 01.07.2022t'., HO-199-N. Gorts'um e'.

    Nevskii S.A. Bor'ba s nezakonnym oborotom oruzhiia. M., 2003.

    Vch'rabek datarani`Hrant Harutyunyani yev Beglar Hovhannisiani gorts'ov 2015 t'vakani dektemberi 18-i tiv EAND/0011/01/14 oroshmum.

    Vch'rabek datarani`Husik Baghdasaryani gorts'ov 2008 t'vakani noyemberi 28-i tiv AVD2/0059/01/08 oroshmum.

    "Ugolovnyi kodeks Rossiiskoi Federatsii" ot 13.06.1996 N 63-FZ (red. ot 21.04.2025) (s izm. i dop., vstup. v silu s 02.05.2025). Hasaneli e' hetevyal hghmamb: https://www.consultant.ru/document/cons_doc_LAW_10699/d4f142f9078e44b70b71fc6a653a76f572bf1ae2/ (verjin mutq: 22.05.2025t'.).

  • Քրեական իրավունք

    Վաղեմության ժամկետն անցնելու հետևանքով քրեական պատասխանատվությունից ազատելու ինստիտուտին առնչվող որոշ հիմնախնդիրներ

    Տիգրան Սիմոնյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Վաղեմության ժամկետն անցնելու հետևանքով քրեական պատասխանատվությունից ազատելու ինստիտուտին առնչվող մի շարք հիմնահարցեր բազմիցս քննարկվել են տարբեր տեսական աղբյուրներում և մեկնաբանություններում, սակայն դրանցից շատերի կապակցությամբ տեսության մեջ և իրավակիրառ պրակտիկայում միասնական մոտեցումը բացակայում է։ Քննարկելով տեսակետն առ այն, որ (...) հանցագործությունից երկար ժամանակ անցնելու հետևանքով զգալիորեն դժվարանում է վարույթը, իրենց ուժը կորցնում են ապացույցները, վկաների և տուժողների հիշողությունում տեղեկատվությունը խեղաթյուրվում կամ մոռացվում է (...), հարկ է նկատել, որ ժամանակակից տեղեկատվական տեխնոլոգիաների, այդ թվում՝ արհեստական բանականության, տեսանկարահանման միջոցների, մեթոդների, ապացույցների հայտնաբերման և ամրագրման նոր համակարգերի և մեխանիզմների զարգացմանը զուգընթաց, վերոնշյալ մոտեցումը չի դիմանում որևէ քննադատության, քանի որ հանցանքի կատարման ապացույցները կարող են պահպանվել շատ երկար ժամանակահատվածի ընթացքում, ինչը կնպաստի վարույթի արդյունավետ իրականացմանը: Նույն հանցանքի կատարման պարագայում՝ անձանցից մեկը կարող է կրել երկարատև ազատազրկում, վերականգնել տուժածին պատճառված վնասը, անցնել բազամաթիվ վերականգնողական ծրագրեր, իսկ մյուսն ուղղակի որոշակի ժամկետի ընթացքում «ոչինչ չանել» և ազատվել քրեական պատասխանատվությունից։

    Արձանագրվել է, որ այս ինստիտուտի որոշ դրսևորումներ ոչ այլ ինչ են, քան «դատախազական արդարադատության» մասնավոր դրսևորումներ, որպիսի պայմաններում անհրաժեշտ է կատարել օրենսդրական համապատասխան փոփոխություններ, համաձայն որոնց՝ ցանկացած քրեական պատասխանատվությունից ազատելու մասին որոշում պետք է կայացվի (հաստատվի) դատարանի կողմից։

    Հեղինակը եզրակացրել է, որ վաղեմության ժամկետն անցնելու հետևանքով քրեական պատասխանատվությունից ազատելու ինստիտուտն արդիական չէ և քրեական օրենսդրության զարգացմանը և լրամշակմանը զուգընթաց՝ այս հիմքով անձին քրեական պատասխանատվությունից ազատելու հնարավորությունը պետք է բացառել։

    Նշվել է նաև, որ հատկապես խնդրահարույց է 83-րդ հոդվածի 7-րդ մասի այն դրույթը, համաձայն որի  (...) Այս դեպքում վաղեմության ընթացքը վերսկսվում է անձին ձերբակալելու կամ մեղայականով նրա ներկայանալու պահից: (...): Քննարկվող իրավակարգավորումն անհիմն է և, հեղինակի կարծիքով, այն պետք է հանվի նշված հոդվածի շարադրանքից, քանի որ անձի նկատմամբ քրեական հետապնդում հարուցելու մասին որոշում կայացնելու պահից վաղեմության ժամկետն այլևս չի հաշվարկվում, հետևաբար՝ դրա վերսկսման վերաբերյալ դրույթն անառարկայական է։

    Հղումներ

    Hayastani Hanrapetut‘yan qreakan iravunk‘: Endhanur mas (vets’erord hratakut‘yown — p‘vokhchanowt‘yownnerov ev lrac‘ownnerov) /

    S. Arakelyan, A. Gabuzian, H. Khach‘ikyan ev urishk‘. – Er.: EPH hrat., 2011, ej 477.

    Alikperov X. Osvobozhdenie ot ugolovnoi otvetstvennosti v sviazi s istecheniem srokov davnosti // Zakonnost’. 1999, № 8, s. 13.

    Endol’tseva A.V. Osvobozhdenie ot ugolovnogo presledovaniia: ot teoreticheskikh rassuzhdenii k de lege ferenda // Vestnik Moskovskogo universiteta MVD Rossii. 2016, № 6, ej 57.

    Kommentarii k Ugolovnomu kodeksu Rossiiskoi Federatsii. Pod red. A.V. Naumova. M., 1996, s. 331.

    Mal’tsev V. Osvobozhdenie ot ugolovnoi otvetstvennosti v sviazi s istecheniem srokov davnosti // Ugolovnoe pravo. 2006, № 1.

    Savel’eva V.S. Osvobozhdenie ot ugolovnoi otvetstvennosti // Ugolovnoe pravo Rossiiskoi Federatsii. Obshchaia chast’. M., 1996, s. 435–436.

    Sverchkov V.V. Osvobozhdenie ot ugolovnoi otvetstvennosti v sviazi s istecheniem srokov davnosti //

    Zhurnal rossiiskogo prava. 2000, № 2, s. 89.

    Tarbagaev A. Chto schitat’ ukloneniem ot sledstviia i suda, priiostanavlivaiushchim techenie

    sroka davnosti, predusmotrennogo st. 78 UK RF? // Ugolovnoe pravo. 2008, № 4: Dostup iz SPS “Konsul’tantPlius”.

    Tkachevskii Iu.M. Osvobozhdenie ot ugolovnoi otvetstvennosti // Kurs ugolovnogo prava. T. 2: Obshchaia chast’. M., 2002, s. 192.

    Ugolovnoe pravo. Obshchaia chast’. M., 2008, ej 605.

    Shirokov K.S. Problemy istecheniia srokov davnosti v ugolovnom prave Rossii // Mirovoi sud’ia. 2006, № 9.

    https://crimescience.ru/wp-content/uploads/2020/05/Уголовный-Кодекс-КНР-2-е-издание-2021.pdf

    https://cyberleninka.ru/article/n/problemy-osvobozhdeniya-ot-ugolovnoy-otvetstvennosti-v-svyazi-s-istecheniem-srokov-davnosti

    https://ihl-databases.icrc.org/en/national-practice/penal-code-1974-0

    https://www.investopedia.com/terms/s/statute-of-limitations.asp

ՔՐԵԱԿԱՆ ԴԱՏԱՎԱՐՈՒԹՅՈՒՆ ԵՎ ԿՐԻՄԻՆԱԼԻՍՏԻԿԱ

  • ՔՐԵԱԿԱՆ ԴԱՏԱՎԱՐՈՒԹՅՈՒՆ ԵՎ ԿՐԻՄԻՆԱԼԻՍՏԻԿԱ

    Քրեական հետապնդման «գործառույթը»

    Գևորգ Բաղդասարյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Հոդվածը նվիրված է քրեական հետապնդման՝ որպես քրեադատավարական երևույթի էությանը: Դրանում
    հեղինակը նախ ներկայացնում է «քրեական հետապնդում» օրենսդրական հասկացության ձևավորման
    պատմությունն ու դրա վրա նշանակալի ազդեցություն ունեցած տեսական բանավեճերը, ապա
    քննարկման առարկա է դարձնում քրեական հետապնդման՝ որպես ինքնուրույն դատավարական
    գործառույթի գոյության հարցը:
    Մասնավորապես, քրեադատավարական գործառույթի հիմնական հատկանիշների համատեքստում
    վերլուծելով քրեական հետապնդման բովանդակությանը վերագրվող դատավարական
    գործողությունները՝ հեղինակը փաստում է, որ դրանք իրականում կազմում են դատավարական
    գործունեության այլ ուղղությունների բովանդակությունը, հետևաբար՝ քրեական հետապնդումն
    ինքնուրույն գործունեություն, դրա տեսակ կամ ուղղություն չէ: Այնուհետև, հարցը դիտարկելով արդար
    դատաքննության իրավունքի համատեքստում և փաստելով, որ հանրային քրեադատավարական
    գործունեությունն իրականացվում է օբյեկտիվ ճշմարտությունը բացահայտելու նպատակով և առանց
    մեղադրական ուղղվածության՝ հեղինակը նաև բացառում է, որ մեղադրյալի մեղավորությունը
    հաստատելն ու նրա քրեական պատասխանատվությունն ապահովելը կարող են վարույթի որևէ
    մասնակցի առաքելություն լինել:
    Վերլուծության արդյունքում հեղինակը հանգում է հետևության, որ քրեական հետապնդումը ոչ թե
    դատավարական գործառույթ է, այլ քննության, դրա կազմակերպման և դրա նկատմամբ հսկողության
    գործառույթների իրացման արդյունքում ձևավորված դատավարական հարաբերությունների վիճակ, որն
    արտահայտում է քրեական վարույթին առերևույթ հանցանք կատարած անձի մասնակցությունը:
    Հեղինակի պնդմամբ, քրեական հետապնդումն ի հայտ է գալիս այն հարուցելու մասին որոշում
    կայացնելու պահից և ոչ թե իրականացվում է, այլ շարունակում է գոյություն ունենալ հարուցված
    լինելու և դադարեցված չլինելու ուժով՝ անկախ այդ ընթացքում անձի մեղքն ապացուցելուն ուղղված
    որևէ գործողություն կատարելուց կամ չկատարելուց, շարունակում է առկա լինել ընդհուպ այն
    դեպքում, երբ կատարվում են մեղադրյալի մեղավորությունը հերքելուն ուղղված գործողություններ:

    Հղումներ

    Ghaziniyan G.S. K'reakan datavarut'yan patmakan ev ardi himnaharcery Hayastanum. Yerevani hamalsarani hratark'chut'yun, Yerevan, 2001.

    Al'pert S.A. Obvinenie v sovetskom ugolovnom protsesse. Khar'kov, 1974.

    Baev O.Ya. Prokuror kak sub'ekt ugolovnogo presledovaniya. Moscva, 2006,

    Daev V.G. “Obvinenie v sovetskom ugolovnom protsesse.” Pravovedenie, 1970, No. 1.

    Enikeev Z.D. “Aktual'nye voprosy ugolovnogo presledovaniya v svete sudebno-pravovoi reformy.” Pravovedenie, 1995, No. 4–5.

    Zelenetskii V.S. Funktsional'naya struktura prokurorskoi deyatel'nosti. Khar'kov, 1978.

    Kan M.P. Protsessual'nye funktsii prokurora v dosudebnykh stadiyakh ugolovnogo sudoproizvodstva. Dis. ... kand. yurid. nauk. Tashkent, 1988.

    Larin A.M. Rassledovanie po ugolovnomu delu: protsessual'nye funktsii. Moscow: Yuridicheskaya literatura, 1986.

    Solov'ev A.B. “Ugolovnoe presledovanie i prokurorskii nadzor v dosudebnykh stadiyakh sudoproizvodstva.” Prokurorskaya i sledstvennaya praktika, 1997, No. 3.

    Strogovich M.S. Kurs sovetskogo ugolovnogo protsessa. v 2 t., t. 1. M. 1968.

    Strogovich M.S. Ugolovnoe presledovanie v sovetskom ugolovnom protsesse. M. 1951.

    Tadzhiev Kh.S. Prokurorskii nadzor i vedomstvennyi kontrol' za rassledovaniem prestuplenii. Tashkent, 1985.

    Tatoyan A. “Protsesual'naya funktsia ugolovnogo presledovaniya i ee sootnoshenie s rassledovaniem dela.” Petutyun yev iravunk’, 2(72), 2016.

    Ugolovno-protsessual'noe pravo Rossiiskoi Federatsii: Uchebnik. / otv. red. P.A. Lupinskaya. 2-e izd., pererab. i dop. M.: Norma, 2009.

    Khaliulin A.G. Osushchestvlenie funktsii ugolovnogo presledovaniya prokuraturoi Rossii. Kemerovo, 1997.

    Chel'tsov M.A. “Vozbuzhdenie ugolovnogo presledovaniya i protsessual'noe polozhenie sledovatelya.” Sotsialisticheskaya zakonnost', 1937, No. 3.

    Chel'tsov M.A. Sovetskii ugolovnyi protsess. M., 1951.

    El'kind P.S. Tseli i sredstva ikh dostizheniya v sovetskom ugolovno-protsessual'nom prave. Leningrad: Izd-vo Leningradskogo universiteta, 1976.

  • ՔՐԵԱԿԱՆ ԴԱՏԱՎԱՐՈՒԹՅՈՒՆ ԵՎ ԿՐԻՄԻՆԱԼԻՍՏԻԿԱ

    Հանրային մեղադրանքի պաշտպանության կրի­մինալիստիկական հիմնախնդիրները

    Արթուր Չախոյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Հոդ­վա­ծը նվիր­ված է կրի­մի­նա­լիս­տի­կա­յի գի­տութ­յան հա­մա­կար­գի տե­սա­կան խնդիր­նե­րի ու­սում­նա­սիր­մա­նը:

    Հոդ­վա­ծում հե­ղի­նա­կը հա­մա­կող­մա­նի հե­տա­զո­տել է կրի­մի­նա­լիս­տի­կա­յի գի­տութ­յան հա­մա­կար­գի եր­րորդ բա­ժի­նը, հան­րա­յին մե­ղադ­րան­քի պաշտ­պա­նութ­յան տակ­տի­կա­յի պատ­մա­կան աս­պեկտ­նե­րը և ներ­կա վի­ճա­կը, ինչ­պես նաև հան­րա­յին մե­ղադ­րան­քի պաշտ­պա­նութ­յան տակ­տի­կա­յի ար­դի հիմ­նա­հար­ցե­րը և զար­գաց­ման հե­ռան­կար­նե­րը:

    Այդ նպա­տա­կով հե­ղի­նա­կի կող­մից ու­սում­նա­սիր­վել, քննարկ­վել և վեր­լուծ­վել են հար­ցի վե­րա­բեր­յալ ինչ­պես հայ­րե­նա­կան, այն­պես էլ ար­տա­սահ­ման­յան երկր­նե­րի կրի­մի­նա­լիստ գիտ­նա­կան­նե­րի աշ­խա­տութ­յուն­նե­րում տեղ գտած կար­ծիք­ներ, տե­սա­կետ­ներ:

    Հան­րա­յին մե­ղադ­րան­քի արդ­յու­նա­վետ պաշտ­պա­նութ­յան հա­մար կրի­մի­նա­լիս­տի­կա­կան հանձ­նա­րա­րա­կան­նե­րի մշակ­ման անհ­րա­ժեշ­տութ­յու­նը ներ­կա­յումս, հե­ղի­նա­կի կար­ծի­քով, այլևս վի­ճե­լի գի­տա­կան խնդիր չէ, քա­նի որ այն հիմ­նա­վոր­վել է և պայ­մա­նա­վոր­ված է ոչ միայն տե­սութ­յան, այլ նաև դա­տա­կան քննութ­յան պրակ­տի­կա­յի կա­րիք­նե­րով:

    Հե­տա­զոտ­ման արդ­յուն­քում հե­ղի­նա­կի կող­մից հոդ­վա­ծում ամ­փոփ ներ­կա­յաց­վել են հան­րա­յին մե­ղադ­րան­քի պաշտ­պա­նութ­յան տակ­տի­կա­յի էութ­յու­նը և հա­մա­կար­գը:

    Հղումներ

    Aghayan E.B., Ardi hayereni bacatrakan bararan, Erevan, 1976, hator 2:

    Levon Ohanyan, Kriminalistika, «Tigran Mec» hratarakchutyun, Erevan, 2004:

    Yengibaryan V.G., Arandzin qnnchakan gorcoghutyunneri katarman taktika, Erevan, 2018:

    Averyanova T.B., Belkin R.S., Korukhov Yu.G., Rossiyskaya E.R., Kriminalistika: Uchebnik Dlya vuzov, Pod. Red. R.S. Belkina, М., Norma, 2006:

    Arocker L.E., Ispolzovanie dannikh kriminalistiki v sudebnom razbiratelstve ugolovnikh del, М., «Yuridicheskoe literatura», 1964:

    Baev O.Ya., Kriminalisticheskaya taktika I ygolovno-procesualniy zakon, Voronej, 1977:

    Vozgarin I.A, Obshie polojeniya metodiki passledovaniya otdelnikh vidov prestupleniy, L., 1976:

    Vorobev G.A., Planirovanie sudebnogo sledstviya, М., 1978:

    Borobev G.A., Taktika i psikhologicheskie osobennosti sudebnikh deystviy, Krasnodar, 1996:

    Gavlo V.K., Teoreticheskiw problem I praktika primeneniya metodiki rassledovaniya otdelnikh vidov prestupleniy /Pod. red. A.N. Vasileva, Tomsk, 1985:

    Grankov A.N., Ponyatie i soderjanie taktiki deyatelnosti advokada-zashitnika po ugolovnomu delu //Trudi Akademii upravleniya. Voprosi kriminalistiki i sudebnoy ekspertizi, М., 2003:

    Dulov A.V., Nesterenko P.D., Taktika Sledstvennikh Deystviy, Mn., 1971:

    Kislenko S.L., Sudebnoe sledstvie: sostoyanie I perspektivi, М., 2003:

    Korchagin A.Yu., Osnovi taktiki I metodiki sudebnogo razbiratelstva ugolovnikh del, Krasnodar, 2007:

    Komarov I.M., Obshie polojeniya taktiki podderjaniya gosudarstvennogo obvineniya v sude pervoy instancii, Hauchnie vedomosti, 2010, Vipusk 11, № 2 (73):

    Mitrichev S.P., Teoreticheskie osnovi sovetskoy kriminalistiki, М., 1965:

    Stoyanovskiy M.V., Klassifikacionniy podkhod v kriminalisticheskoy nauke i praktike (na primere kriminalisticheskoy taktikiDiss. … kand. yurid. Nauk, Voronej, 2001:

    Sukhov S.P., Teoreticheskie problem kriminalisticheskoy taktiki, Sverdlovsk, 1981:

    Ulyanov V.G., Gosudarstvennoe obvinneie v possiyskom ugolovnom sudoproizvodstve, М., 2002:

Քաղաքացիական իրավունք

  • Քաղաքացիական իրավունք

    Զբոսաշրջային ծառայությունների մատուցման պայմանագրի փոփոխման և լուծման առանձնահատ­կու­թյունները

    Արմեն Հայկյանց, Եվա Սաղոյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ
    Հո­դվա­ծո­ւմ քննարկվո­ւմ են մասնա­վո­րա­պե­ս «Զբո­սա­շրջո­ւթյա­ն մասի­ն» ՀՀ օրե­ն­քը­ և ո­լո­րտը­ կարգա­վո­րո­ղ միջա­զգա­յի­ն փաստա­թղթե­րո­վ ամրա­գրվա­ծ կարգա­վո­րո­ւմնե­րը­՝ համա­դրե­լո­վ պայմա­նա­գի­րը­ միակո­ղմա­նի­ փոփո­խե­լո­ւ և լո­ւծե­լո­ւ վերա­բե­րյա­լ ՀՀ քաղա­քա­ցի­ակա­ն օրե­նսգրքո­վ սահմա­նվա­ծ կարգա­վո­րո­ւմնե­րի­ հետ։ Հե­ղի­նա­կնե­րը­ եզրա­կա­ցնո­ւմ են, որ զբոսա­շրջա­յի­ն պայմա­նա­գրի­ ժամկե­տա­յի­ն բնույթո­վ պայմա­նա­վո­րվա­ծ, ինչպե­ս նաև հիմք ընդո­ւնե­լո­վ, որ այն ենթա­դրո­ւմ է մեկա­նգա­մյա­ կատա­րո­ւմ, այս պայմա­նա­գրի­ դեպքո­ւմ պայմա­նա­գրի­ միակո­ղմա­նի­ փոփո­խմա­ն և լո­ւծմա­ն՝ Օ­րենս­գրքո­վ նախա­տե­սվա­ծ դատա­կա­ն ընթա­ցա­կա­րգի­ կիրա­ռո­ւմը­ նպատա­կա­հա­րմա­ր չէ։ Փո­խա­րե­նն առա­ջա­րկվո­ւմ է օրե­նքո­վ հստակ սահմա­նե­լ պայմա­նա­գրի­ լուծմա­ն հիմք հանդի­սա­ցո­ղ՝ կողմե­րի­ց յուրա­քա­նչյո­ւրի­ թույլ տված էակա­ն խախտո­ւմնե­րի­ շրջանա­կը­, ինչպե­ս նաև հանգա­մա­նքնե­րի­ էակա­ն փոփո­խո­ւթյա­ն առա­վե­լ տիպա­կա­ն դրսևորո­ւմնե­րը­՝ նախա­տե­սե­լո­վ այդ հիմքե­րն ի հայտ գալո­ւ դեպքո­ւմ օրե­նքի­ ուժո­վ շահա­գրգի­ռ կողմի­՝ պայմա­նա­գի­րը­ միակո­ղմա­նի­ արտա­դա­տա­կա­ն կարգո­վ լուծե­լո­ւ իրա­վո­ւնքը­ և ա­յդ դեպքո­ւմ՝ կողմե­րի­ միջև ծախսե­րի­ բաշխմա­ն կանո­ննե­ր, այն է՝ ծառա­յո­ւթյա­ն արժե­քի­ վերա­դա­րձ։ Հո­դվա­ծո­ւմ հեղի­նա­կնե­րը­ զբոսա­շրջա­յի­ն պայմա­նա­գրի­ օրի­նա­կո­վ անդրա­դա­րձ են կատա­րո­ւմ նաև պայմա­նա­գի­րը­ միակո­ղմա­նի­ լուծե­լո­ւ և դրա­ կատա­րո­ւմի­ց միակո­ղ­մա­նի­ հրաժա­րվե­լո­ւ ինստի­տո­ւտնե­րի­ հարա­բե­րա­կցո­ւթյա­ն որո­շ հիմնա­հա­րցե­րի­։
    Հղումներ

    «Zbosashrjutjan masin» HH orienk, HO-4-N, yndunvel e 22.12.2023t’, ozh-i mej e mtnel— 01.09.2024t’., skzbnaghbyury — miasnakan kayq 2024.01.09–2024.01.21.

    Hayastani Hanrapetutyan kaghakatsiakan orensgirk, HO-239, yndunvel e 05.05.1998 t’., ozh-i mej mtnel e — 01.01.1999 t’., RHPT 1998.08.10/17(50).

    «Sparoghnneri iravunk’neri pashtpanutyan masin» orenk, HO-197, yndunvel e 26.06.2001 t’., ozh-i mej mtnel e — 01.01.2002 t’., RHPT 2001.08.02/25(157) Hod. 580.

    Council directive 93/13/EEC of 5 April 1993 on unfair terms in consumer contracts.

    Directive (EU) 2015/2302 of the European Parliament and of the Council of 25 November 2015 “On package travel and linked travel arrangements”, amending Regulation (EC) No 2006/2004 and Directive 2011/83/EU of the European Parliament and of the Council and repealing Council Directive 90/314/EEC.

    Barseghyan T.K., Hayastani Hanrapetut’yan k’aghak’atsiakan iravunk’, arajin mas, 4-rd hrat., «Tigran Mets» hrat., Yerevan, 2014.

    Carlos Torres, Javier Melgosa Arcos, Laurence Jegouzo and others, Collective Commentary about the New Package Travel Directive, ESHTE, 2020.

    Barabanova P., Grazhdansko-pravovoye regulirovaniye dogovornykh otnosheniy v sfere turizma v Rossii i Anglii, Diss., M. 2017.

    Dogovornoye pravo, Obshchaya chast’, Postateynyy kommentariy k stat’yam 420–453 Grazhdanskogo kodeksa Rossiyskoy Federatsii, pod red. A. Karapetova, Vtoroye izd., M., Logos 2020.

    Kuskov A., Sirik N., Okazaniye turisticheskikh uslug, grazhdansko-pravovoye regulirovaniye, M., Yustitsinform, 2013.

    Ryzhov R., Rastorzheniye dogovora i odnostoronniy otkaz ot yego ispolneniya. Voprosy sootnosheniya, UDK 347.43, https://cyberleninka.ru/article/n/rastorzhenie-dogovora-i-odnostoronniy-otkaz-ot-ego-ispolneniya-voprosy-sootnosheniya/viewer.

    Sirik N., Kuskov A., Pravovoye regulirovaniye turistskoy deyatel’nosti, M., 2018.

    Tiv EShD/1103/02/11 kaghakatsiakan gorcov HH vchrabek datarani 19.10.2012 tvakani voroshum.

    Tiv EAQD/4988/02/16 kaghakatsiakan gorcov Yerevan kaghaki @ndhanur iravasutyan datarani 27.04.2018 t’. vchiry.

    Tiv ED/19374/02/18 k’aghak’atsiakan gorcov Yerevan kaghaki @ndhanur iravasutyan datarani 02.05.2019 t’. vchiry.

    Tiv ED/14223/02/18 kaghakatsiakan gorcov Yerevan kaghaki @ndhanur iravasutyan arajin atyani datarani 26.06.2020 t’. vchiry.

    Tiv EKD/3728/02/16 kaghakatsiakan gorcov Yerevan kaghaki Kentron yev Nork-Marash varchakan shrjanneri @ndhanur iravasutyan arajin atyan datarani 14.06.2017 t’. vchiry.

    Postanovleniye Prezidiuma VAS RF ot 24.11.2009, N 9548/09.

  • Քաղաքացիական իրավունք

    Համացանցային միջնորդների պատասխանատվության առանձնահատկությունները և զարգացման միտումները

    Արփինե Հովհաննիսյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Վերջին տարիներին եվրոպական տիրույթում առավել ակտիվ է քննարկվում համացանցայինմիջնորդների պատասխանատվության առանցքային հարցը։ Արդիական է դարձել այն խնդիրը, թեարդյոք հարթակները պետք է պատասխանատվություն կրեն այն դեպքերում, երբ իրենց միջոցովտարածվում են վիրավորանք, զրպարտություն, ատելության խոսք և մարդու իրավունքները խախտող այլ բովանդակություն։ Խնդիրը հատկապես ակնառու է դառնում այն իրավիճակներում, երբ անձինք, որոնց իրավունքները խախտվել են, դիմում են հարթակներին՝ խնդրելով հեռացնելվիրավորական կամ զրպարտչական տեղեկատվությունը, սակայն հարթակները չենարձագանքում։ Այս պարագայում առաջանում է երկաստիճան պատասխանատվության հարցը. այն վերաբերում է ոչ միայն վիրավորանք կամ զրպարտություն տարածած անձանց, այլև այնսուբյեկտներին, որոնք հնարավորություն են տվել այդ բովանդակության հրապարակմանը։ Թեմանառանձնակի կարևորություն ստացավ 2016 թվականից մի շարք նախագահականընտրություններից և Մեծ Բրիտանիայում Brexit-ի հանրաքվեից հետո, երբ եվրոպական հանրայինդիսկուրսում սրվեց տեղեկատվական միջավայրի նկատմամբ վերահսկողության և խոսքիազատության հավասարակշռության հարցը։ Ներկայումս Մարդու իրավունքների եվրոպականդատարանը ձևավորել է գրեթե բյուրեղացած պրակտիկա այն տեսակետի շուրջ, որհամացանցային միջնորդները կարող են ենթարկվել պատասխանատվության այն դեպքերում, երբչեն ձեռնարկում անհրաժեշտ քայլեր իրենց հարթակներում վիրավորական կամ զրպարտչականբովանդակությունը հեռացնելու հարցում։ Այս հարցադրումն ու դրա հնարավոր կարգավորումներըդիտարկվում են նաև հայաստանյան իրավական իրականության մեջ՝ հաշվի առնելով գործողօրենսդրական զարգացումները և Սահմանադրական դատարանի նախորդ տարվա հոկտեմբերի1-ի որոշման կարգավորումները, որոնք կարող են էական ազդեցություն ունենալ մեր երկրում համացանցային միջնորդների պատասխանատվության ինստիտուտի ձևավորման հարցում։

     

    Հղումներ

    1. OECD. The Economic and Social Role of Internet Intermediaries. (n.d.). Retrieved June 28, 2025, from https://www.oecd.org/en/publications/theeconomic-and-social-role-of-internet-intermediaries_5kmh79zzs8vb-en.html

    2. European Commission. The Digital Services Act. Retrieved June 28, 2025, from https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/digital-services-act_en

    3. Article 19. (2013). Dilemma of Liability. p. 6. Retrieved June 28, 2025, from https://www.article19.org/data/files/Intermediaries_ENGLISH.pdf

    4. Google. Transparency Report. Retrieved June 28, 2025, from https://transparencyreport.google.com/

    5. United Nations Conference on Trade and Development (UNCTAD). Reports. Retrieved June 28, 2025, from https://unctad.org/

    6. U.S. Congress. (1996). Section 230 of the Communications Decency Act.

    7. The White House. (2020). Executive Order on Preventing Online Censorship. Retrieved August 12, 2025, from https://trumpwhitehouse.archives.gov/presidential-actions/executive-order-preventing-online-censorship/

    8. Cadwalladr, C. (2018). The Great British Brexit Robbery: How Our Democracy Was Hijacked. The Guardian. Retrieved June 28, 2025, from https://www.theguardian.com/technology/2017/may/07/the-great-british-brexit-robbery-hijacked-democracy

    9. Government of the United Kingdom. Online Safety Act — Explainer. Retrieved June 28, 2025, from https://www.gov.uk/government/publications/online-safety-act-explainer/online-safety-act-explainer

    10. UK Parliament. Online Harms White Paper. Retrieved June 28, 2025, from https://www.gov.uk/government/consultations/online-harms-white-paper

    11. Directive 2000/31/EC of the European Parliament and of the Council of 8 June 2000 on certain legal aspects of information society services. Retrieved June 28, 2025, from https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32000L0031

    12. European Court of Human Rights. Case of Delfi AS v. Estonia (Application no. 64569/09). Retrieved June 28, 2025, from https://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-155105

    13. European Court of Human Rights. Case of Index.hu Zrt v. Hungary (Application no. 77940/17). Retrieved June 28, 2025, from https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-226196

    14. European Court of Human Rights. Case of Rolf Anders Daniel Pihl v. Sweden (Application no. 74742/14). Retrieved June 28, 2025.

    15. European Court of Human Rights. Case of Sanchez v. France (Application no. 45581/15). Retrieved July 23, 2025, from https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-224928

    16. European Court of Human Rights. Case of Alexandru Pătraşcu v. Romania. Retrieved July 28, 2025, from https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-238635

    17. Deutsche Welle. Germany Implements New Internet Hate Speech Crackdown. Retrieved July 28, 2025.

    18. The Library of Congress. Germany: Facebook Found in Violation of “Anti-Fake News” Law. Retrieved July 28, 2025.

    19. Forbes. Germany Threatens Twitter with €50 Million Fine for Failing to Tackle Illegal Content. Retrieved July 28, 2025.

    20. Légifrance. (2018). French Law No. 2018-1202 of December 22, 2018 on Combating the Manipulation of Information.Retrieved July 28, 2025.

    21. The Russian Federation. (2006). Federal Law No. 149-FZ “On Information, Information Technologies, and Information Protection” (as amended). Retrieved July 28, 2025.

    22. Meta. Community Notes and Fact-checking policy changes. The Guardian & VOA News. Retrieved August 11, 2025.

    23. Amnesty International. (2022). Myanmar: Facebook’s Systems Promoted Violence Against Rohingya; Meta Owes Reparations. Retrieved July 1, 2025.

    24. European Union. (2024). EU Artificial Intelligence Act. Regulation (EU) 2024/1689 of 13 June 2024.

    25. The White House. (2025). America’s AI Action Plan.

    26. National Assembly of Armenia. Draft Law on Amendments to the Civil Code of the Republic of Armenia (Պ-456-04.03.2014-ՊԻ-010/0).

    27. Electronic Frontier Foundation (EFF). (2014). Armenian Bill Threatens Online Anonymity.

    28. OSCE. (2014). Legal Analysis of Draft Amendments to the Civil Code of the Republic of Armenia.

    29. Constitutional Court of Armenia. (2024). Decision No. ՍԴՈ-1752 dated 04.10.2024 on Article 1087.1(8) of the Civil Code of the Republic of Armenia.

    30. Government of Armenia. Draft laws on Amendments and Additions to the Civil Code and the Law on Mass Media.Retrieved July 28, 2025.

  • Քաղաքացիական իրավունք

    Քաղաքացիական հարա­բե­րության թույլ կողմի ինստիտուտի հայեցակարգային հիմքերը և հատ­կանիշները

    Արմեն Հայկյանց, Տարիել Բարսեղյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    ­Մի­ջազ­գա­յին փոր­ձի ու­սում­նա­սի­րութ­յու­նը ցույց է տա­լիս, որ բազ­մա­թիվ ի­րա­վա­կար­գե­րում մշակ­վել են տար­բեր մե­խա­նիզմ­ներ՝ ուղղ­ված թույլ կող­մի ի­րա­վա­կան պաշտ­պա­նութ­յան ա­պա­հով­մա­նը՝ սո­ցիա­լա­կան ար­դա­րութ­յան ե­րաշ­խա­վոր­ման նպա­տա­կով։ ­Տե­սա­կան և մե­թո­դա­բա­նա­կան հեն­քի վրա հոդ­վա­ծում քննարկ­վում են թույլ կող­մի ի­րա­վա­կան պաշտ­պա­նութ­յան վե­րա­բեր­յալ առ­կա գի­տա­կան մո­տե­ցում­նե­րը, ա­ռանձ­նաց­վում են այն հիմ­նա­կան հատ­կա­նիշ­նե­րը, ո­րոնք հնա­րա­վո­րութ­յուն ենտա­լիս կող­մին դի­տար­կե­լու որ­պես թույլ կողմ։ ­Միև­նույն ժա­մա­նակ շեշտ­վում է, որ այդ հատ­կա­նիշ­նե­րի շրջա­նա­կը բաց է և կա­րող է լրաց­վել նոր չա­փա­նիշ­նե­րով՝ ել­նե­լով բա­րեխղ­ճութ­յան, հա­վա­սա­րութ­յան և­ ող­ջամ­տութ­յան սկզբունք­նե­րից։

    ­Հոդ­վա­ծի շրջա­նա­կում ար­վում են ի­րա­վա­կար­գա­վոր­ման կա­տա­րե­լա­գործ­ման ա­ռա­ջար­կութ­յուն­ներ՝ նպա­տակ ու­նե­նա­լովնպաս­տել ­Հա­յաս­տա­նի քա­ղա­քա­ցիա­կան ի­րա­վուն­քում թույլ կող­մի ի­րա­վա­կան պաշտ­պա­նութ­յան շե­մի բարձ­րաց­մա­նը։

    Հղումներ

    Hovhannisyan V., Hakobyan L.S., Hakobyan L.O. Mijazgayin masnavor iravunk’: Mijazgayin iravakan pastatghteri zhoghovatsu: Us. dzernark. Er. Tigran Mets. 2005.

    Agarkov M.M. Obyazatel’stvo po sovetskomu grazhdanskomu pravu. M. 1940.

    Babakov V.A. Zashchita gosudarstva kak slaboy storony v grazhdanskikh pravootnosheniyakh // Vestnik Saratovskoy gosudarstvennoy yuridicheskoy akademii. 2015. No 2.

    Braginskiy M.I., Vitryanskiy V.V. Dogovornoye pravo. Kniga pervaya: Obshchiye polozheniya. 3-ye izd., M. 2011.

    Vavilin E.V. Mekhanizm osushchestvleniya grazhdanskikh prav i ispolneniya obyazannostey: avtoref. Diss. … d-ra yurid. nauk. M. 2009, ej 12.

    Vavilin E.V. Osushchestvleniye i zashchita sub’yektivnykh prav slaboy storony v grazhdanskom pravootnoshenii // Ros. pravosudiye. 2007. No 6. ej 31–37.

    Vavilin E.V., Volos A.A., Surovov S.B. Printsip zashchity slaboy storony v pravootnoshenii v grazhdanskom prave i grazhdanskom protsesse // Vestnik grazhdanskogo protsessa. 2016. No 6.

    Vishneva U.I. Rabotnik kak boleye slabaya storona trudovogo prava // Nauka. Obrazovaniye. Sovremennost’. Science. Education. The Present. 2025. No 2 (iyun’).

    Volos A.A. K voprosu o priznanii subyekta predprinimatel’skoy deyatel’nosti slaboy storonoy v dogovore // Yurist. 2014. No 13.

    Vishnevskiy A.A. Sovremennyye tendentsii razvitiya strukturoobrazuyushchikh institutov bankovskogo prava: sravnitelnо-pravovoye issledovaniye: Dis. … d-ra yurid. nauk. M. 2014.

    Gambarov Yu.S. Kurs grazhdanskogo prava. T. 1. Chast’ obshchaya. SPb. 1911.

    Dennis Lloyd. Ideya prava / perevod s angliyskogo M.A. Yumasheva, Yu.M. Yumashev. M. YUGONA. 2002.

    Istoriya politicheskikh i pravovykh ucheniy. Uchebnik dlya vuzov / Pod red. dokt. yurid. nauk, professora O.E. Leysta. M. “Zertsalo”. 2006.

    Lukyantsev A.A., Ponomarenko L.A. Balans interesov storon v otnosheniyakh po predostavleniyu potrebitel’skogo kredita (zayma) // Severo-kavkazskiy yuridicheskiy vestnik. 2021. No 1. ej 142–149.

    Nersesyants V.S. Filosofiya prava. Uchebnik dlya vuzov. M. NORMA. 2001.

    Pokrovskiy I.A. Spravedlivost’, usmotreniye suda i sudebnaya opeka // Vestnik prava. No 10. 1899.

    Ryzhenkov A.Ya. Printsip zashchity ekonomicheski slaboy storony v predprinimatel’skikh pravootnosheniyakh // Grazhdanskoye pravo. 2016. No 2.

    Ryauzova E.P. Slabaya storona v grazhdanskom pravootnoshenii po pravu nekotorykh zarubezhnykh gosudarstv // Vestnik Saratovskoy gosudarstvennoy yuridicheskoy akademii. No 4 (111). 2016.

    Shiktybayev T.T. Mirovozzrencheskaya sotsiologicheskaya sushchnost’ zashchity slaboy storony v deliktnykh pravootnosheniyakh // Vestnik instituta zakonodatel’stva i pravovoy informatsii RK No 2(65)-2021.

    Tsvaygert K.Ts., Ketz Kh. Vvedeniye v sravnitel’noye pravovedeniye v sfere chastnogo prava. V 2-kh tt. Tom 2. Per. s nem. M. Mezhdunarodnyye otnosheniya. 2000.

    Fayrushina A.F. K voprosu o zashchite slaboy storony v potrebitel’skikh pravootnosheniyakh // Ucheniy XXI veka. 2016. No 4-3 (17). ej 67–69.

    Cristiana Cicoria. The Protection of the Weak Contractual Party in Italy vs. United States Doctrine of Unconscionability. A Comparative Analysis // Global Jurist Advances. Germany. 2003.

    Hakan Acar, Ahmet Cemil Yildirim. The new draft for the Turkish Code of obligation: the comparative study with the UNIDROIT principles of international commercial contracts // Journal of Qafqaz University Turkey, Istanbul. 2008. No 24.

    Schmid W. Zur sozialen Wirklichkeit des Vertrages / Duncker and Humblot. 1983.

    Unconscionability. A Comparative Analysis // Global Jurist Advances. Germany. 2003.

    Zimmermann D. Privatrechtsvereinheitlichung in Europa: Das Common European Sales Law und seine Textstufen // Bucerius Law Journal. November 2014.

Civil Procedure

  • Civil Procedure

    Հաշտարարության (մեդիացիա) ընդհանուր իրա­վական բնութագիրը

    Վարդուշ Եսայան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Մարդու իրավունքների և ազատությունների ապահովման մեխանիզմի արդյունավետության բարձրացումը չի կարող տեղի ունենալ բացառապես իրավական կարգավորման իմպերատիվ մեթոդների կիրառմամբ, այդ իսկ պատճառով ներկայումս զգալիորեն աճում է այսպես կոչված «ինքնակարգավորման» մեխանիզմների նշանակությունը: Ուստի, քաղաքացիների իրավունքների պաշտպանության արդյունավետությունը բարձրացնելու համար անհրաժեշտ է ապահովել վեճի կարգավորման ձևի համապատասխանությունն այդ վեճի բնույթին (“Fitting the forum to the fuss”):

    Վեճերի այլընտրանքային լուծումը ներառում է այնպիսի գործընթաց, որտեղ չեզոք երրորդ կողմը ներգրավվում է աջակցելու իրավական վեճերի լուծմանը այնպիսի ընթացակարգերի միջոցով, ինչպիսիք են՝ հաշտարարությունը, արբիտրաժը և այլն: Վեճերի լուծման այլընտրանքային եղանակներից մեկը հաշտարարությունն  է (մեդիացիա), որը ակտիվորեն կիրառվում է զարգացած իրավական համակարգ ունեցող մի շարք երկրներում և կողմերը ազատ են դիմելու հաշտարարության, որտեղ նրանց օգնում է չեզոք կողմ հանդիսացող հաշտարարը:

    Հղումներ

    Abolonin V.O. Zakon Germanii “O podderzhke mediatsii i drugikh form vnesudebnogo uregulirovaniya konfliktov” (MediationsG).

    Dragos, M.R., “Mediation։ an alternative way to solve conflicts in the international business environment”, Procedia Social and Behavioral Sciences, 62(2), 2012.

    European Code of Conduct for Mediators of the European Commission. 2004.

    Kalashnikova S.I. Mediatsiya v sfere grazhdanskoi yurisdiktsii, dis. … kand. yurid. nauk, Ural'skaya gosudarstvennaya yuridicheskaya akademiya, Ekaterinburg, 2010.

    Manuel européen sur la législation en matière de médiation, CEPEJ (2019)9,14 juin 2019

    Report “Alternative dispute resolution․ Mediation and conciliation”, Law Reform Commission, Ireland, https://www.lawreform.ie/_fileupload/reports/r98adr.pdf

    Sukhova N.V. Printsipy protsessa mediatsii, Vestnik Tyumenskogo gosudarstvennogo universiteta. Sotsial'no-ekonomicheskie i pravovye issledovaniya, No. 3, 2013.

    Surma, L., “Mediation in business. 18th International Scientific Conference on International Relations - Current Issues of World Economy and Politics” 2017 թ․, Makedon, V., Drobyazko, S., Shevtsova, H., Maslosh, O., & Kasatkina, M., “Providing security for the development of high-technology organizations”, Journal of Security and Sustainability Issues, 8(4) 2019։

    The Republic of Italy, Legislative Decree of March 4, 2010.

    The Republic of Poland, the Code of Civil Procedure.

    Uniform Mediation Act and Official Comments / Journal of Dispute Resolution. 2003․ v. 4.

    Uniform Mediation Act․ 2004, USA.

  • Civil Procedure

    Աշխատանքային պայմանագրի լուծումը փոր­ձաշրջանի անբավարար արդյունքների հիմքով

    Մանե Կարապետյան
    Դիտել PDF-ը
    Աբստրակտ

    Հոդ­վա­ծի շրջա­նակ­նե­րում ներ­կա­յաց­վել է փոր­ձաշր­ջա­նի ինս­տի­տու­տը և փոր­ձաշր­ջա­նում գտնվող ան­ձի հետ աշ­խա­տան­քա­յին պայ­մա­նագ­րի լուծ­ման ա­ռանձ­նա­հատ­կութ­յուն­նե­րը թե՛ նյու­թաի­րա­վա­կան, թե՛ դա­տա­վա­րա­կան տե­սանկ­յու­նից։ Անդ­րա­դարձ է կա­տար­վել դոկտ­րի­նալ մո­տե­ցում­նե­րին, ար­տա­սահ­ման­յան երկր­նե­րի փոր­ձին և Վճ­ռա­բեկ դա­տա­րա­նի վե­րա­բե­րե­լի ո­րոշ­մա­նը։

    Ներ­կա­յաց­վել են օ­րենսդ­րա­կան փո­փո­խութ­յուն­ներ կա­տա­րե­լու վե­րա­բեր­յալ ա­ռա­ջար­կութ­յուն­ներ, ո­րոնք ուղղ­ված են փոր­ձաշր­ջա­նի հիմ­քով աշ­խա­տան­քա­յին պայ­մա­նագ­րի լուծ­ման ինս­տի­տու­տի հստա­կեց­մա­նը և­ ա­ռա­վել լիար­ժեք կար­գա­վոր­մա­նը։ Մաս­նա­վո­րա­պես ա­ռա­ջարկ­վել է ամ­րագ­րել աշ­խա­տո­ղի նաև մարդ­կա­յին և­ այլ ո­րակ­նե­րը փոր­ձաշր­ջա­նի ըն­թաց­քում ստու­գե­լու հնա­րա­վո­րութ­յուն և դ­րա­նով պայ­մա­նա­վոր­ված՝ ա­զատ­ման հրա­մա­նում պայ­մա­նագ­րի լուծ­ման հստակ պատ­ճա­ռը չնշե­լու գոր­ծա­տո­ւի ի­րա­վուն­քը։

    Հղումներ

    Bagenstos Samuel R., Employment Law and Social Equality, Michigan Law Review, Vol. 112, No. 2 (November 2013), pp. 225-273.

    Bagenstos, S.R. Employment Law and Social Equality. Mich.L.Rev., 225:

    Belozérova K.A. Znachenie termina “delovye kachestva” dlya opredeleniya predelov usmotreniya storon trudovykh otnoshenii pri prieme na rabotu // Ros.yustitsiya. 2016. No.12.

    Bonvin, Jean-Michel–Farvaque, Nicolas: Promoting Capability for Work: The Role of Local Actors. In: Deneulin, Séverine–Nebel, Mathias–Sagovsky, Nicholas (eds.): Transforming Unjust Structures: The Capability Approach. Springer, Dordrecht, 2006, 121–142. (doi: 10.1007/1-4020-4432-1_7)

    Elangkovan Narayanan, Leena Ismail, Palani Krishnasamy etc. Why do Employers Extend the Probationary Period of Fresh Graduates after Employment Feedback from The Human Resource Managers. International Journal of Academic Research in Business & Social Sciences:

    Golovina S.Yu. Problemy formulirovaniya definitsii v trudovom zakonodatel'stve Rossii // Zakonodatel'naya definitsiya: logiko-gneseologicheskie, politiko-yuridicheskie, moral'no-psikhologicheskie problemy: materialy mezhdunar. “kruglogo stola” / pod red. V.M. Baranova i dr., N. Novgorod: Nizhegorod. Issled. Nauch.-priklad. Tsentr “Yuridicheskaya tekhnika”, 2007.

    Meleshenko N.T. Sushchnost' ispytatel'nogo sroka kak usloviya trudovogo dogovora // Vestnik TvGU. Seriya “Pravo”. 2019, No.2(58).

    Omed A.Ismail. Unfair Termination Review During Probationary Period. The Case of Iraq in Light of New Judiciary Trends. Pro Futuro 2019/4։

    Zavgorodnyaya O.N. Ispytatel'nyi srok: pravovye aspekty i tipichnye oshibki // Zhurnal Trudovoe Pravo, No.1, 2009, p. 78.