Patmut'yun ev Mshakuyt'
P-ISSN: 1829-2771
Հոդվածում պատերազմն ու խաղաղությունը վերլուծության են ենթարկվում նոր տեսանկյունից։ Դրանք դիտարկվում են որպես բազմաշերտ տեքստ, որը ոչ միայն արտացոլում է իրականությունը, այլ, կախված ընթերցանության և ընկալելու առանձնահատկություններից, որոշակի չափով ստեղծում այն։ Այս տեքստը հաճախ ընթերցվում է «հակահերոս և հերոս, չար և բարի» երկակիության համատեքստում, ինչը պայմանավորված է ինչպես մարդաբանական, այնպես էլ բարոյական ու քաղաքական գործոններով։ Ավելին, երբ ընթերցանությունն ուղեկցվում է ընթերցողի «տեսողության համար ցանկալի շեղումներով», ի հայտ են գալիս իրականության վերափոխման կամ նոր իրականության ձևավորման նախադրյալները։
Պայմանականորեն առանձնացնելով պատերազմ կոչվող տեքստի մետա և էմպիրիկ մակարդակները՝ ցույց է տրվում այն, որ դրանք տարբեր կերպ են ազդում ընթերցողի վրա։ Մետա մակարդակում պատերազմը երբեմն ընկալվում է որպես բացարձակ չարիք, որից պետք է անվերապահորեն խուսափել, իսկ խաղաղությունը՝ որպես ցանկալի իդեալ, բացարձակ բարիք, որին պետք է անվերապահորեն ձգտել։ Մոտեցումներ, որոնք կոնկրետ աշխարհաքաղաքական իրողությունների համատեքստում հաճախ հանգեցնում են աղետալի հետևանքների։ Մինչդեռ այս տեքստի էմպիրիկ մակարդակում պատերազմն ամենից հաճախ ընթերցվում է որպես իրադարձությունների շղթա, ռազմական գործողությունների տարեգրություն, որի մասին խոսակցությունները կարող են ստիպել ընթերցողին ենթարկվել տեքստի տարբեր կարգավորումներին։
Asmus V. (1976), Istoрija antichnoj filosofii. Moskva, “Vysshaja shkola”, 544 s. (in Russian)
Aumann Р. (2011), Momjent istiny. Analiz gjeopolitichjeskogo polozhjenija Izрailja v XXI vjekje. https://www.liveinternet.ru/users/rinarozen/post195652664/. Dostupno: 01.12.2022. (in Russian)
Bjeрdjajev N. (1952), Bjeрdjajev, Nikolaj. Ekzistjencial’naja dialjektika bozhjestvjennogo i chjelovjechjeskogo. YMCA-Press, Paрizh, 1952, 246 s. (in Russian)
Ivanov A. (2016), Moрal’nyje diljemmy i koncjeptual’nyje pрotivoрjechija tjeoрii «Spрavjedlivoj vojny», //Filosofskije nauki, № 7 (69), chast’ 2, s. 55-58. https://www.gramota.net/materials/3/2016/7-2/13.html. Dostupno: 05.12.2022. (in Russian)
K‘isinjer H. (2020), Ashkharhakarg, «Profil media», Erewan, 380 ēj. (in Armenian)
Kant I. (1966), Sochinjenija v shjesti tomax, T. 6, “Mysl’”, Moskva, 744 s. (in Russian)
Kant I. (2003), K vjechnomu miрu //Tрaktaty o vjechnom miрje /Sost. I. S. Andрjejeva i A. V. Gulyga, Sankt-Pjetjeрbuрg, Aljetjejja, s. 205-242. (in Russian)
Kant I. (2003), O рaznoglasijax mjezhdu moрal’ju i politikoj, //«Filosofija ot antichnosti do sovрjemjennosti», Eljektрonnaja bibliotjeka, OOO DiрjektMjedia Pablishing, Moskva. (in Russian)
Klauzjevic K. (2002), O vojnje, //V 2-x tomax, “AST” Moskva, Sankt-Pjetjeрbuрg, 1130 s..
Nzh’deh G. (2006), Hatěntir, Erewan, 708 ēj. (in Armenian)
Oрjexov A. (2014), «Vjechnyj miр» ili «vjechnaja vojna»? (I. Kant versus K. Klauzjevic) // Pрostрanstvo i Vрjemja, № 3(17). (in Russian)
Taрanov P. (2004), Filosofkij biogрafichjeskij slovaр’ illjustрiрovannyj mysljami, Moskva, Eksmo, 893 c. (in Russian)
Մատենադարանում պահվում է XIII դարի Կիլիկիայում գրված մի ժողովածու՝ ձեռ. թիվ 1898, որի պատվիրատու ընդունված է համարել իշխան ու պատմիչ Հեթում Կոռիկոսցուն: Ժողովածուն ներկայացնում է պատմագիտական մի քանի աշխատություն, որոնց թվում՝ ազգաբանական չորս բնագիր: Դրանք հրատարակած Վ. Հակոբյանը, իսկ ավելի վաղ նաև Ալիշանը համարել են, որ հեղինակը Հեթում Կոռիկոսցին է, և դրա համար բերել են մի քանի փաստարկ: Սույն հոդվածում ազգաբանական գործերն ու դրանցում ներկայացված փաստերը համեմատվում են ժողովածուի մյուս նյութերի, այդ թվում՝ Հեթում Կոռիկոսցու թարգմանած «Պատմություն խրոնիկոնի» գործի հետ, որի արդյունքում երեք տասնյակից ավելի տվյալների ու ձևակերպումների կրկնության, միաժամանակ ոճական ընդհանրություններ են ի հայտ բերվում: Դրանով ավելի է հիմնավորվում բնագրերի՝ Հեթում Կոռիկոսցուն պատկանելու իրողությունը: Միաժամանակ ցույց է տրվում, որ նշված չորս բնագրերում թագավորների տոհմաբանության ներկայացումը վարպետորեն միահյուսված է հայ-լատին ամուսնական կապերի արձանագրմանը: 1898 ժողովածուի ազգաբանական բնագրերը աղբյուրագիտական կարևոր արժեք են ներկայացնում:
«Ararat» amsagir, Vagharshapat, 1870, ēj 353: (In Armenian)
Alishan Gh. (1885), Sisuan, Venetig-S. GHazar, 592 ēj: (In Armenian)
Bozoyan A., SHuk‘urov Ṛ., Ter-GHewondyan V., Danielyan G. (2016), Kilikyan Hayastaně sahmanakits‘ petakan miavorneri ěnkalumnerum, Erewan, 309 ēj: (In Armenian)
Ditten Hans (1988), Hayeri teghasharzh’erě Byuzandakan kaysrut‘yan mej Hustinianos I-its‘ minch‘ew IX dar, PBH, № 1: (In Armenian)
Ekanean Ō. (2007), Mayr TS‘uts‘ak Hayerēn DZeṛagrats‘ Mashtots‘i anvan Matenatarani, khmb.` Ant‘apean P‘., K‘ēōsēean Y., GHazarosean A., T. SHahē K‘hy. Hayrapetean, h. g, Erewan, 2004 ēj: (In Armenian)
F. N. Finck, „Zeitschrift für armenische philologie″, 1902, 1-es Heft, Marburg, ēj 177-189.
Hakobyan V. (1956), Manr zh’amanakagrut‘yunner XIII-XVIII dd., h. b, Erewan, 1956, 684 ēj: (In Armenian)
Mat‘ewosyan K. (2011), Het‘um, Patmich‘ Koṛikosts‘in ew nra zh’amanakagrut‘yuně, Erewan, 111 ēj: (In Armenian)
Mutafian Claude, Hethoum de Korykos, historien arménien, un prince cosmopolite à l’aube du XIVe siècle, «Cahiers de recherches médiévales», № 1, Orléans, 1996, p. 158-176
Shewalie Mari-Anna (2013), Kilikyan Hayastani ew hogeworaspetakan miabanut‘yunneri p‘okhharaberut‘yunneri patmut‘yunits‘, frans. t‘argm.` Varuzh’an Poghosyani, Erewan, EPH hrat., 116 ēj: (In Armenian)
Ter-Petrosyan L. (2007), KHach‘akirnerě ew hayerě, h. a, Erewan, 552 ēj: (In Armenian)
Ter-Petrosyan L. (2015), KHach‘akirnerě ew hayerě, h. b, Erewan, 672 ēj: (In Armenian)
Vahram Rabuni (1859), Otanawor patmut‘iwn Ṛubeneants‘, P‘ariz, 248 ēj: (In Armenian)
Հոդվածը նվիրված է Վրաստանում հայկական գաղթօջախի հոգևոր-մշակութային կյանքի լուսաբանմանը XIV-XV դարերում։ Ուսումնասիրությունը հիմնված է Մեսրոպ Մաշտոցի անվան Մատենադարանի ձեռագիր աղբյուրների և վավերագրերի վրա։ Փորձ է արվում ներկայացնելու հայկական հոգևոր կենտրոնների գործունեությունը, դրանց կից գրչօջախների ու Հայաստանում գտնվող գրչակենտրոնների փոխառնչությունները, ճշգրտելու գրիչների ու մանրանկարիչների անձն ու գործունեությունը։ Հատուկ անրադաձ է կատարվել Տփղիսում գործող հայկական առաջին դպրոցի պատմության լուսաբանմանը։
Abdaladze A. (1978), Somxur Xelnatserta k̉artvelos shesakheb, red. Sak̉art̉velos SSR mecnierebat̉a academia, 199 gv. (in Georgian)
Aghayan Gh. (1976), Ardi hayereni bacatrakan bararan, hrat. «Hayastan», 1642 ej։ (in Armenian)
Arvekadze B. (1996), «Armjanskie» ili gruzinskie cerkvi v Gruzi?! https://www.allgeo.org/index.php/ru/641-bondo-arveladze-armyanskie-ili-gruzinskie-tserkvi-v-gruzii (18/7/2022): (in Russian)
Asatryan A. (2016), Moghnu Surb Gevorg ev Surb Nshan ekegheciner… (patmutyun ev taregrutyun), hrat. Mayr Ator S. Echmiadzin, 367 ej. (in Armenian)
Asatryan M. (1978), Pamjatniki srednevikovoj armjanskoj arxitektury v Tbilisi, isz-vo AN ArmSSR, 24 s. (in Armenian)
Avchyan S. (1959), Tbilisii Meydani Sb. Gevorg kat̉oghike Surb Astuatsatsin kam Berdi mets ekegheci, Edzmiatsin, petrvar, ej. 46-51․
Beglaryan S. (2016), Zh̉E darum steghdzagordzadz Manuel manrankarchi MM hmr 5784 dzeragir, Edzmiatsin, hat. Zh ʹG , ej 81-106: (in Armenian)
Chanaparhordutyun i Metsn Hayastan 1858, ashxatasir. Tearn Sargsi Sanahnecvoy Jalaleanc temakal arqeps. Hayots Vrastani, Imeret̉i ev aylots, masn B, Tpkhis, I tparani Nersisean Hwgevor Dproci, ej. 517։ (in Armenian)
Eishatakaran Sanahnoy vanits (2007), ashkhatasiru. Muradyan P., Edzmiadzin, Mayr at̉or Edzmiadzini hrat., ej. 331։ (in Armenian)
Gamghkrelidze G., Mindorashvili D., Bragvadze Z., Kvachamedasxv M. (2013), k̉artlis ckhovrebis topoark̉eologiuri lek̉sikoni, red. Da proek̉tis khelmdzv. Gela gamghkrelidze. Saq. erovn. Muzeumi, 740 gv. ( in Georgian)
Gevorgyan A. (1979), Armjanskie srednevikovye miniatjuristi iz Tbilisi, Kavkaz I Vizantiya, N 1, ej.156. (in Armenian)
Gevorgyan A. (1988), Hay manrankarichner, Matenagitutyun IX-XIX dd., Kahire …. ej. 822.
Haghbat. chartarapetakan karutsvatcqnerը and vimakan ardzanagrutyunnerը (1960), ashxatasir. Hakobyan T. Kh., Meliq-Bakhshyan St. T., Barseghyan H. Kh. (1991), Hayastani ev Harakts shrajanneri teghanunneri bararan, ht.4, hrat. Yerevani petakan hamalsaran, 4817 ej։ (in Armenian)
Hasratyan M. (2009), Tbilisii haykakan ekeghecineri chartarapetutyuny, Edzmiatsin, ej. 67-85: (in Armenian)
Hayeren dzeragreri hishatakaranner, ZH̉D dar mas А (1301-1325) (2018), kazmoghner` Khachikyan L., Matevosyan K., Ghazaryan A., Yerevan, Mesrop mashtoci matenadaran, «Nairi» hrat., 640 ej. (in Armenian)
Hovahanavanq. ev nra ardzanagrutyunnery (1948), ashxatasir. K. Ghafadaryani, Yerevan, HSSH GA Hayastani petakan t՞angaran, 120 ej։ (in Armenian)
K.Ghafandaryani,Yerevan, HSSH G09A Hayastani petakan t՞angaran, 292 ej. (in Armenian)
Martirosyan V. (1974), Hayer… Qartli-Kakheti tntesakan kyanqum (XVIII դ․erkrord kes), Lraber hasarakakan gitutyunneri, , N 11, ej 20-26։ (in Armenian)
Mayr cucak hayeren dzeragracts Metsi Tann Kilikioy katoghikosutyean (1984), kazmets` Anushavan vaedapet Daniẻlean, Antilas-Libanan, Tparan katoghikosi mets tann Kilikio, 293 ej։ (in Armenian)
Melikset-Bek L. (1958), Hin Tbilisi ev hay-vratsakan kulturakan kaperi patmutyunic, Patma-banasirakan hands, N 3, ej. 152-160։ (in Armenian)
Melikyan L. (2021), Hayots ekexetsin ev hayer.. Vrastani social-tntesakan ev qaghaqakan kyanqum (X-XIII centuries), Hayagitutyan hartser 3(24), ej. 37-49: (in Armenian)
MM dzer. 5476, t̉. 126 r. (in Armenian)
MM dzer. 4047: (in Armenian)
MM dzer. 5181, t̉. 252։ (in Armenian)
MM dzer. 6230: (in Armenian)
MM dzer. 7951: (in Armenian)
MM dzer. 9223, Zh̉B patarik. ( in Georgian)
MM vav. 8. t̉ght̉. 252: (in Armenian)
Muradyan P. (1979), Gruzinskie piripiski i zapisi v armjanskoj rukopisi 1317 g. iz Gladzora, Kavkaz i Vizantiya, N 1, ej. 95․ (in Armenian)
Muradyan P. (2009), Hin Tiflisi hayoc ekegheciner@, hrat. Mayr Ator S. Edzmitsin, 400 ej։ (in Armenian)
Polievtkov A. (1935), Jevropejskie puteshestvenniki XIII-XVIII vv. Po Kavkazu izd-vo «Zarya Vostoka», 152 s. (in Russian)
Sargsyan L. (2015), Manrankarich Avag (kyanqy ev dzeragrakan zharangutyuny) Banber Matenadarani, N 22 , ej. 121-136։
Simeon katʹoghikos Yrevanci (2003), Jambr, Yerevan, «Mughni» hrat. 607 ej։ (in Armenian)
Tsutsak hayeren dzeragrats masnavor andzants (1980), Banber Matenadarani, N 13, Yerevan, HSSH gitutyunneri akademiayi hrat., 298-299 ej։ (in Armenian)
Zhan Sharden, Putishestvie Shardena po Zakavkazyu v 1672-1673 gg., Perv. E.V. Baxutovoy u D.P. Nosovicha, Tiflis, 1902 g., 301 str.. (in Russian)
Zh̉e dari hayeren dzeragreri hishatakaranner Mas I (1401-1450) (1955), kazmets` Khachikyan L., Yerevan, HSSH GA hrat., 818 ej։ (in Armenian)
Zh̉E dari hayeren dzeragreri hishatakaranner h. III Yerevan (1641-1660) (1984), kazmets` Hakobyan V., Yerevan, HSSH GA hrat., 1014 ej։ (in Armenian)
Zh̉e dari hayeren dzeragreri hishatakaranner II (1487-1500) (1958), kazmets` Khachikyan L., Yerevan, HSSH GA hrat., 597 ej։ (in Armenian)
Zh̉G dari hayeren dzeragreri hishatakaranner (1950), kazmets` Khachikyan L., Yerevan, HSSH GA hrat., 987 ej: (in Armenian)
Իտալական Ռիսորջիմենտոն, որը նպատակ էր հետապնդում թոթափել ավստրիական տիրապետությանը և միավորել Իտալիան, լայն արձագանք գտավ ժամանակի հայ հասարակական մտքում և պարբերական մամուլում։ Դրան անդրադարձած հայ լիբերալ հոսանքի առաջամարտիկ «Մշակ» թերթը Իտալիայի միավորման գործում կարևորել է Ռիսորջիմենտոյի առաջնորդներ Ջուզեպպե Մացցինիի, Ջուզեպպե Գարիբալդու, Վիտտորիո Էմմանուել II թագավորի և կոմս Կամիլո Կավուրի դերը։ Թերթը Ջ․ Մացցինիին անվանում է «երևելի հանրապետական», «ժողովրդապետական հանճար» և «մեծ հայրենասեր», ով դեռ ուսանողական տարիներից հրապուրվեց իր հայրենիքի ազատության ու միության գաղափարով։
«Մշակի» կարծիքով՝ Ջ․ Մացցինիին թեպետ իր ստեղծագործություններով ու գործունեությամբ չկարողացավ միավորել Իտալիան, բայց «նշանավոր դեր խաղաց» հայրենասիրական ուժերի համախմբման ու ազգային պայքարի ղեկավարման գործում։ «Մշակ» թերթն առանձնապես բարձր է գնահատում Ջ․ Գարիբալդու ներդրումը Իտալիայի միավորման համար պայքարում՝ նրան անվանելով «իտալական մեծ ազգասեր», ով իր անունն անմահացրեց հայրենիքին մատուցած ծառայություններով։ Լրագրի բնութագրմամբ՝ Ջ․ Գարիբալդին իր հայրենակիցներին անդադար հրավիրում էր կռվել ազատության համար և նրանց ցույց էր տալիս «անսասան հաստատամտության» անձնական օրինակ։
«Մշակը» Վիտտորիո Էմմանուել II թագավորին բնութագրում է որպես «երևելի ազգասեր և երևելի պետական գործիչ», հայրենասեր և քաջ զինվորական, ժողովրդի ու պետության շահով առաջնորդվող թագավոր։ Թերթի կարծիքով թագավորը զգույշ մարդ էր, երբեք վճռական քայլ չէր անում, թույլ էր տալիս, որ ամեն անգամ պայքարը սկսի ժողովրդական հերոս Ջ․ Գարիբալդին։
«Մշակի» բնութագրմամբ՝ Վիտտորիո Էմմանուելի «անունը փառավոր տեղ է գրավում Իտալիայի պատմության մեջ»։ «Մշակը» իտալական ազատագրական պայքարի գործում կարևորում է նաև Կ․ Կավուրին։ Թերթի կարծիքով Վիտտորիո Էմմանուել թագավորը միշտ առաջնորդվում էր Կ․ Կավուրի խորհուրդներով և «նրան է պարտական իր հաջողությունների մեծ մասի համար»։
«Mshak», 1872, 16 marti, № 11, ēj 3, 29 hunisi, № 25, ēj 2, 23 marti, № 12, ēj 3: (in Armenian)
«Mshak», 1873, 23 ōgostosi, № 32 ēj 3։ (in Armenian)
«Mshak», 1874, 13 hunisi, № 23, ēj 4, 7 noyemberi, № 44, ēj 3: (in Armenian)
«Mshak», 1875, 30 hunvari, № 4, ēj 3, 20 p‘etrvari, № 7, ēj 3, 27 marti, № 12, ēj 4, 26 hulisi, № 25, ēj 3։ (in Armenian)
«Mshak», 1876, 1 aprili, № 12, ēj 3։ (in Armenian)
«Mshak», 1878, 14 hunvari, № 1, ēj 3, 20 hunvari (1 p‘etrvari), № 5, ēj 3, 28 septemberi, № 165, ēj 1։ (in Armenian)
«Mshak», 1882, 5 hunisi, № 99, ēj 3-4, 8 hunisi, № 100, ēj 2-3, 9 hunisi, № 101, ēj 2-3, 10 hunisi, № 102, ēj 3, 12 hunisi, № 104, ēj 1, 23 hunisi, № 111, ēj 3։ (in Armenian)
Chisalberti A. (1967), Ancora sulla lettera di Mazzini a Pio IX. Scritti in memoria di A. Giuffre. Milano.
Djebiduр A․ (1995), Diplomatichskaja istoрija JEvрopy․ 1814-1878, t․ 2, Рostov-na-Donu, Gosudaрstvjennoje izdatjel’stvo inostрannoj litjeрatuрy․ 487 stр ․ (in Russian)
G. Secerdote da vita di Giuseppe Garibaldi (1933), Milano, 796 p.
Gallo M․ (1998), Dzhuzjeppje Gaрibal’di․ Рostov- na -Donu, Fjeniks. 480 stр ․ (in Russian)
Garibaldi G. (1934), v. I. Scritti editi e discorsi politici e militari. Ed. Nazionale, Bologna, 230 p. (in Russian)
Gaрibal’di Dzh․ (1966), Mjemuaрy․ Pjeр. V. S. Bondaрchuka i JU. A. Fрidmana; stat’ja i kommjentaрii V. JE. Njevljeрa, M․։ Nauka. 484 stр ․ (in Russian)
Gogolicin Ju (2010), Tajnyje obsh’jestva v istoрii chjelovjechjestva ili kto pрavit miрom. Рostov-na-Donu, Fjeniks. 487 stр ․ (in Russian)
Istoрija Italii. (1970) t. 2 Pod. рjed. K.F.Miziano. Moskva։ Nauka․ 608 stр․ (in Russian)
Istoрija Paрizhskoj Kommuny 1871 goda (1971)․ Moskva։ Nauka․ 300 stр․(in Russian)
Istoрija XIX vjeka. (1938), t․ 3․ Pod. рjed. Lavissa i Рambo. Moskva։ Gosudaрstvjennoje social’no-ekonomichjeskoje izdanije․ 651 stр ․ (in Russian)
Kandjeloрo Dzh (1971), Istoрija sovрjemjennoj Italii. t. 5․ Moskva։ Izd-vo Inostрannaja litjeрatuрa․ 300 stр․ (in Russian)
Kandjeloрo K. (1956), Katolichjeskoje dvizhjenije v Italii. Moskva. Izd-vo Inostрannaja litjeрatuрa․ 585 stр․ (in Russian)
Kaрpachjev S. (2008), Masony. Slovaр’. Moskva։ Izd AST․ 604 stр․ (in Russian)
King B. (1960), Storia dell'unita d'Italia, v. 1, Roma, 418 p.
Kiрova K. (1981), Zhizn’ Dzhuzjeppje Madzini. Moskva: Nauka․ 190 stр․ (in Russian)
Moрamaрko M. (1990), Masonstvo v pрoshlom i nastojash’jem. Moskva: Pрogрjess. 289 stр․(in Russian)
Njevljeр (Vilin) V․ (1959), Dzhuzjeppje Gaрibal’di․ M․, Nauka. 45 stр․ (in Russian)
Scritti editi e inedita di Giuseppe Mazzini, (1923), v. XXXVI, Imola, P. Galeati, 418 p.
Shuрi M․ (1970), Kommuna v sjeрdcje Paрizha, Moskva: Pрogрjess. 493 stр․ (in Russian)
Victor Hugo. Contre I'invalidation de Garibaldi Discour a I'Assamblee nationale, 8 mars, 1871.
William R. Denslow, Harry S. Truman (2004), 10.000 Famous Freemasons from K to Z,. Kessiger Publishing. 796 p.
Рidli Dzh. (2007), Fрimasony. Moskva: Eksm. 381 stр․ (in Russian)
Рjevoljucii 1848-1849 (1952), t. 2, Moskva: Znanije. 239 stр․ (in Russian)
Նախապատրաստվելով Հայաստանի դեմ ռազմարշավի՝ Մ․ Քեմալը, Ք․ Կարաբեքիրի հետ միասին 1920 մայիս-սեպտեմբեր ամիսներին ՀՀ սահմանային շրջաններում՝ Կարսում, Սարիղամիշում, Զանգիբասարում, Վեդիբասարում, Օլթիում, Սուրմալուում կազմակերպում էին խռովություններ , բախումներ, իհարկե, մեծապես օգտագործելով նաև Ադրբեջանի մարդկային ռեսուրսները։ Թուրք-թաթարները ստանալով ֆինանսներ թուրքական կենտրոնական իշխանություններից ներխուժում էին հայկական բնակավայրեր՝ ավերում, թալանում, սպանում տեղի հայ բնակիչներին։ Այս իրավիճակին վերջ տալու համար էր, որ 1920 թ․ ամռանը հայկական զինվորական հրամանատարությունը ձեռնամուխ եղավ մի շարք տարածքներ թուրքերից մաքրելուն։ Այս իրադարձությունները լայնորեն լուսաբանվեցին հայկական մամուլի մի շարք օրգաններում, որոնցից էին «Մշակը», «Յառաջը», «Ժողովուրդի ձայնը», «Ժողովուրդը» և այլն։ Մյուս օրգանները հիմնականում արտատպում էին այս պարբերականների հրապարակումները։ Դրանցում ներկայացված նյութը ցույց է տալիս սահմանային բախումների շարժառիթները, ընթացքը, տալիս է նաև որոշ վիճակագրական տեղեկություններ զոհերի, վիրավորների, ուժերի հարաբերակցության մասին։ Հայկական մամուլի հենց այս հրապարակումներն են դարձել մեր հետազոտության հիմքը։ Հոդվածում անդրադարձել ենք նաև այդ ամիսների արտաքին քաղաքական իրողություններին, որոնցով էր շատ դեպքերում պայմանավորված սահմանային տեղաշարժերը, բախումները, ինչի արդյունքում, ի վերջո, 1920 թ․ սանձազերծվեց պատերազմ ՀՀ-ի դեմ, ինչը իր հերթին կործանարար էր հայ ժողովրդի համար, քանզի հայությունը զրկվեց իր պատմական հայրենիքի մի հսկայական հատվածից։
՛՛Gayli drunk‘ě՛՛ grawwats, Yaṛaj, 16․7․1920, Ν 149, ēj 4։ (In Armenian)
«Dokumjenty vnjeshnjej politiki SSS», M. (1958), T. 2, s. 554-555, 725-726. (In Russian)
Antonyan A․ (1990), Mets ochirě, Haykakan verjin kotoratsnerě ew T‘aleat‘ p‘asha, Erewan, ēj 259-261։ (In Armenian)
Artsruni V․ (2002), Hay-tachkakan paterazmě։ Hay spayut‘iwně։ Shatakh, Erewan, 2002, 456 ēj։ (In Armenian)
Ērzrumě datarkwum ē, Yaṛaj, 22․7․1920, Ν 153, ēj 4։ (In Armenian)
Ērzrumits‘ nor oyzh’er dēpi Ōlt‘i, Yaṛaj, 3․7․1920, Ν 141, ēj 4։ (In Armenian)
Gjenocid aрmjan: Otvjetstvjennost’ Tuрcii i ob’jazatjel’stva miрovogo soobsh’jestva. Dokumjenty i kommjentaрij. Pod. Рjed. JU. G. Baрsjegov, tom 2, chast’ 1, 2003. (In Russian)
Hayer mets korust kě patchaṛen t‘urk‘eru ew t‘at‘arneru, Zh’oghovurdi dzayn, 21․7․1920, , Ν 3845 ēj 3։ (In Armenian)
K‘andwets‘ Zangibasari awazakayin orjě, Yaṛaj, 22․6․1920, Ν 129, ēj 2։ (In Armenian)
Kaṛavarakan haghordagrut‘iwn Zangibasari masin, Yaṛaj, 24․6․1920, Ν 131, ēj 1։ (In Armenian)
Kjemal’ A․, 1966, Izbрannyje рjechi i vystupljenija, Moskva, s. 99. (In Russian)
Kjemal’ M., Put’ novoj Tuрci, M. 1934, t. 3, stр. 117: (In Armenian)
Koch‘ hay zinworut‘ean ew ashkhataworut‘ean, Yaṛaj, 19․9․1920, Ν 203, ēj 3։ (In Armenian)
Mer zōrk‘eri aṛajkhaghayut‘iwně, Zh’oghovurd, 17․7․1920, Ν 115 ēj 2։ (In Armenian)
Mshak, 1․10․1920, Ν 101 ēj 2։ (In Armenian)
Mshak, 15․9․1920, Ν 90 ēj 2։ (In Armenian)
Mshak, 18․9․1920, Ν 92 ēj 2։ (In Armenian)
Mshak, 19․9․1920, Ν 93 ēj 2։ (In Armenian)
NAA, fund 200 , inv. 1, file 602, sheet 1. (In Armenian)
NAA, fund 200 , inv. 1, file 602, sheet 280. (In Armenian)
NAA, fund 200 , inv. 1,, file 486, sheet 226. (In Armenian)
Ōlt‘ii atskhahank‘erě, Yaṛaj, 29․6․1920, Ν 135, ēj 2։ (In Armenian)
Ōlt‘ii ughghut‘eamb, Yaṛaj, 3․7․1920, Ν 138, ēj 4։ (In Armenian)
P‘aṛawor yaght‘anak, Yaṛaj, 25․6․1920, Ν 132, ēj 2։ (In Armenian)
Pashtōnakan, Yaṛaj, 15․9․1920, Ν 200, ēj 1։ (In Armenian)
Ṛubēn Tēr-Minasean, Hraman Hayastani Hanrapetut‘ean zōrakanut‘ean, 1920 t‘․ yulisi 20, Erewan, N 315, Yaṛaj, 22․7․1920, Ν 153, ēj 4։ (In Armenian)
Sahakyan Ṛ․ (1970), T‘urk‘-Fransiakan haraberut‘yunnerě ew Kilikian 1919-1921 t‘t‘․, Er․, ēj 44։ (In Armenian)
Sargsyan E․ (1963), Sahakyan Ṛ․, Hay zh’oghovrdi nor shrjani patmut‘yan nengap‘okhumě t‘urk‘ patmagrut‘yan mej, Erewan, 1963, ēj 43։ (In Armenian)
Vrats‘yan S․ (1993), Hayastani hanrapetut‘yun, Erewan, ēj 447-448։ (In Armenian)
Yulisi 18-i ṛazmakan haghordagrut‘iwn, Yaṛaj, 21․7․1920, Ν 152, ēj 4։ (In Armenian)
Zangibasarě piti zinat‘ap‘ lini, Yaṛaj, 19․6․1920, Ν 127, ēj 2։(In Armenian)
Zangibasarě, Yaṛaj, 20․6․1920, Ν 128, ēj 3։ (In Armenian)
Zangibasari ankumě, Zh’oghovurd, 23․6․1920, Ν 97 ēj 1։ (In Armenian)
Zangibasari ōperats‘iayi ghekavar gndapet Shahmazeani hramanits‘, Yaṛaj, 27․6․1920, Ν 134, ēj 3-4։ (In Armenian)
Zohrabyan Ē․ (1997), 1920 t‘․ t‘urk‘-haykakan paterazmě ew terut‘yunnerě, Erewan, ēj 28։ (In Armenian)
Zōrakan haghordagrut‘iwn, Zh’oghovurd, 16․7․1920, Ν 114 ēj 3։ (In Armenian)
1920 թ. ռուս-հայկական համաձայնությունը փորձաքար հանդիսացավ Հայաս-տանի և նրա Դաշնակիցների միջև: Չցանկանալով կորցնել Հայաստանը որպես պատ-վար բոլշևիզմի դեմ, դաշնակիցները սվիններով ընդունեցին այն: Այն անակնկալի բերեց նրանց, համաձայնագրից դժգոհեցին հատկապես Անտանտի տերությունները:
1920 թ. օգոստոսի 10-ի համաձայնագիրը խորհրդային կողմի դիվանագիտական հաջող մանևրումներից էր, քանի որ դրանով «վիճելի» տարածքների հարցը արևմտյան տերությունների դիվանագիտության ոլորտից հանվեց և ընդգրկվեց բոլշևիկյան Ռուսաստանի և Խորհրդային Ադրբեջանի քաղաքական ու դիվանագիտական հարաբերությունների ոլորտ։ Օգոստոսի 10-ի համաձայնագիրը ուժի մեջ մտնելուց անմիջապես հետո Հայաստանի զինվորական նախարարը հեռագրելով Դարալագյազում գտնվող Դրոյին, կարգադրում է տեղեկացնել Ղափանի զորքերի հրամանատար Գ. Նժդեհին թողնել Զանգեզուրը և առանց դիմադրության անցնել հանրապետության տարածք, որին վերջինս հրաժարվում է ենթարկվել, հայտարարելով, որ է, որ չի ենթարկվելու կառավարության հրամանին, մնալու է Կապարգողթում և շարունակելու է կռիվը: Իսկ ինչ վերաբերում է օգոստոսի 10-ի համաձայնագրից դժգոհ մնացած Հայաստանի եվրոպական «դաշնակիցներին», ապա Հայաստանը նրանց հետաքրքրում էր միայն որպես հակառուսական պատնեշ և ոչ ավելին, ինչպես 1918-1919 թ. նրանց որդեգրած հակահայկական ռազմավարության առումով Ղարաբաղ-Արցախի, Նախիջևանի և այլ հայկական տարածքների պատկանելիության խնդրում։ Այդպիսի անելանելի իրավիճակում ՀՀ կառավարությունը ընդառաջ գնաց բոլշևիկյան Ռուսաստանի պարտադրանքին՝ այդ տարածքները ժամանակավորապես Ռուսաստանին հանձնելով, որից ինչ-որ չափով միամիտ հույս կար հետ ստանալու այդ տարածքները, ինչը լիովին բացառվում էր դրանք Թուրքիայի կողմից զավթելու դեպքում:
Alikhanyan S. (1974), G. K. Ōrjonikidzen ew Sovetakan kargeri hastatumě Hayastanum, Erewan, «Hayastan» hrat., 248 ēj: (in Armenian)
Galoyan G․ (1999), Hayastaně ew mets terut‘yunnerě 1917-1923 t‘t‘., KHmb.՝ G. Galoyan ew urish., Erewan, HH GAA Patmut‘yan inst-t, 539 ēj։ (in Armenian)
Khurshudyan L․ (2017), Hayastani bazh’anumě 1920 t‘vakanin, Erewan, EPH hrat․, 352 ēj:
Hayastani Hanrapetut‘yuně 1918-1920 t‘t‘ (2000), (k‘aghak‘akan patmut‘yun), p‘astat‘ght‘eri ew nyut‘eri zh’oghovatsu, Erewan, HH GAA «Gitut‘yun» hrat․, 455 ēj: (in Armenian)
Hayastani Azgayin arkhiv (HAA), f. 200, ts‘. 1, g. 607, t‘. 29-31, 35-37, 149-154: (in Armenian)
HAA, f. 368, ts‘. 1, g. 18, t‘. 2, 8, 16-17, 23, 34։ (in Armenian)
Hovhannisyann Ṛ. (2005), Hayastani Hanrapetut‘yun: Hator I․ Aṛajin Tari․1918 -1919. Erewan, «Tigran Mets» hrat., 604 ēj. (in Armenian)
Hovhannisyan Ṛ. (2015), Hayastani Hanrapetut‘yun, Hator IV, Sali ew mangaghi mijew. Masnatum ew khorhrdaynats‘um, Erewan, «Tigran Mets» hrat. , 572 ēj: (in Armenian)
«Yaṛaj», 1920, 5-6 hoktemberi, Erewan: (in Armenian)
Nersisyan A. (2007), Ṛuben : [Ṛubēn Tēr-Minaseani kyank‘n u gortsuneut‘yuně] / A. Nersisean; Aṛajab.՝ A.Melk‘onean; KHmb.՝ Ē. Minasean. Erewan, Ēdit‘ Print, 394 ēj: (in Armenian)
Simonyan A. (2000), Zangezuri goyamarttě (1920-1921 t‘t‘.), Erewan, Erewani hamals. hrat., 672 ēj: (in Armenian)
Simonyan A. (2017), Zangezuri goyapayk‘arě 1917-1920 t‘t‘., A. Simonyan, - Erewan, EPH hrat., 2017, 742 ēj: (in Armenian)
Vrats‘yan S․ (1993), Hayastani Hanrapetut‘yun, Erewan, «Hayastan» hrat․, 704 ēj։ (in Armenian)
Tumanjan M. (2012), Diplomatichjeskaja istoрija Рjes¬publiki Aрmjenija. 1918-1920 gg., JEрjevan, Nacional’nyj aрxiv Aрmjenii, 404 s. (in Armenian)
Վանանդի նահանգը Հայաստանի նորանկախ հանրապետության կենսական նշանակության նահանգներից մեկն էր։ 1920 թ․ քեմալական արշավանքը ողբերգական եղավ նահանգի հայ բնակչության համար։ Նոր վերաբնակեցված նահանգում թուրքական զորքերի կողմից կոտորվեցին տասնյակ հազարավոր խաղաղ հայ բնակիչներ, այդ թվում՝ ցեղասպանությունից փրկված արևմտահայեր։ Նահանգի հայ բնակչության մի մասը գերեվարվեց և ոչնչացվեց՝ Օսմանյան կայսրության խորքերում։ Քեմալականների վարած հայաջինջ քաղաքականության հետևանքով, թուրքական բանակի հալածանքների ու ֆիզիկական ոչնչացման սպառնալիքի տակ հայության բեկորները հարկադրված լքեցին իրենց հայրենի բնակավայրերը, մի մասը հաստատվելով Հայաստանի այլ շրջաններում, մի մասը օտարության մեջ։ Սոցիալ-տնտեսական դժվարին պայմաններում՝ Կարսի նահանգում հաստատված բնակչությունը նորից տարագրվեց՝ հանդիպելով նոր աղետների, կոտորվելով Շիրակի նահանգում, սովամահ լինելով հայրենի եզերքից հեռու։ Վանանդի նահանգի կոտորածները հայ բնակչության բռնաճնշումներն ու տեղահանությունը Հայոց ցեղասպանության հետևողական շարունակությունն էր, որ իրականացվում էր թուրքական իշխանությունների կողմից։
Archive
A) National Archives of Armenia (hereafter: NAA)
Fund 57, inv. 3, file 312, sheets 3, 4,10,11, 12։
Fund 114, inv. 1, file 134; inv. 2, file 27, թ․ 86; file 33, sheet 49.
Fund 131, inv․1, file 18, sheet 2.
Fund 200, inv. 1, file 602, sheet 80.
Fund 201, inv. 2, file 636, sheets 5,6։
Fund 205, inv. 1, file 689, sheet 19։
Fund 205, inv. 1, file 799, 1st part, թ․35, 37, 38, 43, 44, 52, 57, 58, 59, 60, 190, 191։
Fund 205, inv. 1, file 799, 2nd part, sheets 209, 211, 238, 273,293, 295, 296, 323, 328, 329, 341, 402.
Fund 205, inv. 1, file 800, sheet 28.
Fund 205, inv. 1, file 801, 1st part, sheets 5, 20, 33, 54.
Fund 205, inv. 1, file 801, 2nd part, sheets 168, 171.
B) Armenian Genocide Museum-Institute, Museum Funds (Henceforth: AGMI)
Fund, section 1, fund v. 1375; section 8, fund v. 38; fund v. 42; fund v. 103; fundհ․ 173; fundհ․275.
p’akhstakanner Alek’sandrapol hasats, (1920), K․ Polis, Zh’oghovrdi dzajn,, t’iv 667, ej 3.
Alek’sandryan A. (1986), Kars 1920-21, Yerevan, hrat․ «Hayasatan», 124 ej. (in Armenian)
Azat, ankakh yev miats’yal Hayastani verjin orery, hatvats Anhayt groghi oragrits’, khmb. S. Harut’yunyan, «Depi yerkir» matenashar, t’iv 9, Yerevan, 1993: //http://armenianhouse.org/armenia-diary/igdir-vardanlu.html// ditum 19.02.2020. (in Armenian)
Babalean A․ (1923), Karsi ankumy, Boston, «Hayrenik’ amsagir», t’iv 12, ej 52-68. (in Armenian)
Georg tsarray K’ristosi yev anhasaneli kamok’n Astutsoy yepiskoposapet yev kat’voghikos Amenayn Hayots’ tsayragoyn patriark’ hamazgakan nakhametsar at’vorroy Araratean Arrak’elakan mayr yekeghets’woy Srboy Kat’ughike Ejmiatsni, Ejmiatsin (1920), t’iv 12, ej 177-180. (in Armenian)
Hakhoyan V․ (2022), Karsi hayut’yan kotoratsy 1920-1921 t’t’․, Yerevan, «Hayagitut’yan harts’er», t’iv 1, ej 109-125. (in Armenian)
Hakobyan T’․, Melik’-Bakhshyan S․, Barseghyan H․ (1986-2001), Hayastani yev harakits’ shrjanneri teghanunneri barraran,Yerevani hamalsarani hratarakch’ut’yun, Yerevan. (in Armenian)
Harut’yunyan B․ (2012), Arevmtahay gaght’akanut’yuny yev hay vorbery Hayastani hanrapetut’yunum (1919-1920 t’t’․), Hayastani patmut’yan atlas, G mas, Yerevan, MANMAR, ej 24. (in Armenian)
Hayastani azgayin atlas (2008), hator B, Yerevan, «Geodeziayi yev k’artezagrut’yan kentron» POAK, Tigran Mets, 264 ej. (in Armenian)
Hayastani nahangneri nor bazhanumy (1920) Yerevan, Yaṛaj, t’iv 126, ej 2. (in Armenian)
Hayk․ akakhut’iwny p’rkelu hamar Hayastani zhoghovurdy p’rkenk’, Zhoghovurdi dzayny zhamanak (1920), K․ Polis, t’iv 664, ej 2. (in Armenian)
Haykakan harts’ hanragitaran (1996), Yerevan, 528 ej. (in Armenian)
Haykakan keank’, P’akhstakanner, (1920), K․ Polis, Zh’oghovrdi dzajn, t’iv 645, ej 2. (in Armenian)
Hayut’ean vichaky Alek’sandrapoli yev Karsi mej (1921), K․ Polis, Zh’oghovrdi dzajn, t’iv 695, ej 3. (in Armenian)
Hazarawor hay p’akhstakanner k’apastanin Vrastan (1920), K․ Polis, Zh’oghovrdi dzajn,, t’iv 667, ej 3. (in Armenian)
«Karsi marz» k’artez, HH karravarut’yann arrynt’er ansharzh guyk’i kadastri petakan komite «Geodezia yev k’artezagrut’yun» POAK, «GEOK’ART» POAK 2015 t’. (in Armenian)
Nersesyan N․ (2018), Vorbak’aghak’y, hrat․ «Zangak-97», Yerevan, 652 ej. (in Armenian)
Nersisyan M․ (2005), Hayots’ ts’eghaspanut’yan anherk’eli p’astat’ght’er, Yerevan, hrat․ HH GAA «Gitut’yun», 336 ej. (in Armenian)
Nersisyan M․, Sahakyan RR․ (1991), Hayeri ts’eghaspanut’yuny Osmanyan kaysrut’yunum, P’astat’ght’eri yev nyut’eri zhoghovatsu, Yerevan, hrat․ «Hayastan», 758 ej. (in Armenian)
Petrosyan G․ (2004), Karsi khndiry yev nra shurj tsavalvats payk’ary (1918t’․ dektember-1919t’․ april), «Banber Yerevani hamalsarani», 3 (114), Yerevan, ej 22-35. (in Armenian)
Sardaryan K․ (1990), Hamashkharhayin heghap’vokhut’yan arevelyan khach’merukum, Yerevan, «Garun», t’iv 4, ej 16-45. (in Armenian)
T’urk’ery ky jarden hayery yev ky koghopten anonts’ stats’uatsk’y (1920) K․ Polis, Zh’oghovrdi dzajn, t’iv 687, ej 3. (in Armenian)
Yerevan hasats nor p’akhystakanneri vichaky (1920), Yerevan, Yaṛaj, t’iv 249, ej 2. (in Armenian)
Yesayean A․ (1921), Gharsi ariwnot orery, Yerevan, «Komunist», t’iv 47, ej 2. (in Armenian)
Yovsep’ean G. (1982), Keank’is amenadzhbakht ory yev yerjankut’eans ropen, TPARAN KAT’VOGHIKOSUT’EAN HAYOTS’ METSI TANN KILIKIOY, Ant’ilias-Libanan, 47 ej. (in Armenian)
Հայ ժողովուրդը ակտիվորեն մասնակցել է Երկրորդ համաշխարհային և Հայրենական մեծ պատերազմներին և իր արժանի ավանդը ներդրել մարդկության ոխերիմ թշնամի ֆաշիզմի դեմ տարած հաղթանակում:Մարտերին մասնակցել են ավելի քան 600 հազար հայեր, որոնցից 200 հազարը զոհվել են ռազմաճակատում: Նրանցից 106-ը արժանացան Խորհրդային Միության հերոսի բարձրագույն կոչման, (համեմատության կարգով նշենք, որ ադրբեջանցիներ ըտվելեն 43 հերոս, որոնց մի մասը լեռնային հրեաներ, քրդեր, թալիշներ, թաթարներ են եղել) 26-ը՝պարգևատրվելով Փառքի շքանշանի երեք աստիճաններով, դարձան այդ շքանշանի լրիվ ասպետ, որի կարգավիճակը հավասարեցված է Խորհրդային Միության հերոսի կոչմանը: Խորհրդային Միության հերոսի կոչում շնորհվեց նաևՀայաստանում ծնված կամ մինչև պատերազմը ապրած ու աշխատած այլ ազգության պատկանող 10 հոգու (5 ռուս, մեկական ուկրաինացի, հույն, ասորի, քուրդ և ադրբեջանցի): Քանի որ առ այսօր հայ պատմագրության մեջ հերոսների ուՓառքի շքանշանի լրիվ ասպետների քանակի վերաբերյալ բերվում էին տարբեր թվեր, մենք մեր հոդվածում փորձեցինք ճշտել այն: Դա անշուշտ կօգնի դպրոցների,բուհերի և ռազմական համալսարանների դասախոսներին իրենց առօրյա աշխատանքում և մատաղ սերնդի ռազմահայրենասիրական ոգով դաստիարակելու կարևոր գործին:
Aghayan Ts., Khaleyan E., (1960), Urvagtser Sovetakan Hayastani patmut‘yan, Errord prak, Erewan, Hayk. SSṚ GA hrat, ēj 309: (in Armenian)
Aрutjunjan K. (2004), Uchastije aрmjanskogo naрoda v Vjelikoj Otjechjestvjennoj vojnje Sovjetskogo Sojuza (1941-1945), JEрjevan: Izd. «Gitutjun» NAN РA, s. 742. (in Russian)
Aрutjunjan K. (2004), Uchastije aрmjanskogo naрoda v Vjelikoj Otjechjestvjennoj vojnje Sovjetskogo Sojuza (1941-1945), JEрjevan: Izd. «Gitutjun» NAN РA, s. 748-843. (in Russian)
Aрutjunjan K․ (2005), Dokumjenty o gjeрoje Рossijskoj fjedjeрacii-moрskom ljetchikje Suрjenje Tashijevje «Vjestnik obsh’jestvjennyx nauk» (NAN РA), №2, s. 251-261. (in Russian)
Aрutjunjan K․ (2010), Uchastije aрmjanskogo naрoda v Vjelikoj Otjechjestvjennoj vojnje Sovjetskogo Sojuza (1941-1945), JEрjevan: Izd. «Zangak» NAN РA, s.110-114. (in Russian)
Aрutjunjan K. (2022), Gjeрoi Sovjetskogo Sojuza։ рusskije iz Aрmjenii (1941-1945gg․) JEрjevan: Izd-vo «Edit pрint», s. 96+8 рis. (in Russian)
Aрutjunjan K., Pogosjan G. (2010), Vklad aрmjanskogo naрoda v Vjelikoj Otjechjestvjennoj vojnje (1941-1945), JEрjevan: Izd. «Gitutjun» NAN РA, s. 841-849. (in Russian)
Barseghyan Kh. (1975), Hayrenakan mets paterazmi sovetahay patmagrut‘yuně, Erewan, HSH GA has. git. informats‘iayi sektori tpagrut‘yun, ēj 7: (in Armenian)
Girk‘ herosneri masin (1964), Erewan, HSSṚ GA hrat., 1964, ēj 363-366, 440-442: (in Armenian)
Gjeрoi Sovjetskogo Sojuza. Kрatkij biogрafichjeskij slovaр’ (1988) M.: Vojenizdat., t. 2, 1988, s. 556. (in Russian)
Gjeрoi Sovtskogo Sojuza. Istoрiko-statistichjeskij ochjeрk (1984), M.: Vojenizdat, 1984, s. 245. (in Russian)
Harut‘yunyan G. (2002), Khorhrdayin Miut‘yan hay herosneri ew P‘aṛk‘i shk‘anshani lriv aspetneri himnaharts‘ě hay patmagrut‘yan mej, Erewan, «Zangak» hrat., 95 ēj: (in Armenian)
Harut‘yunyan K․ (2017), Syunik‘i zavakneri masnakts‘ut‘yuně Hayrenakan mets paterazmin (1941-1945), Erewan, «Zangak» hrat., ēj 7-8: (in Armenian)
Hayots‘ patmut‘yun (2015), h. 3, g. 2, Erewan, «Zangak» hrat., 2015, ēj 493: (in Armenian)
Kavaljeрy oрdjena Slavy tрjex stjepjenjej (2000), Kрatkij biogрafichjesij slovaр’, M.: Vojenizdat, s. 420. (in Russian)
Kniga o Gjeрojax (1985), Jeрjevan: Izd. AN Aрmjanskij SSР, s. 6. (in Russian)
Melik‘set‘yan H. (1982), Sahakyan M., P‘aṛk‘i shk‘anshani hay aspetnerě, Erewan, «Hayastan» hrat, 120 ēj: (in Armenian)
Mnats‘akanyan A. (1975), Miasnakan shark‘erum, Erewan, «Hayastan» hrat., 446-450 ēj: (in Armenian)
Sovjetskaja Aрmjenija v gody Vjelikoj Otjechjestvjennoj vojny (1941-1945) (1975), Sboрnik dokumjentov i matjeрialov, JEрjevan: Izd. AN Aрmjanskij SSР, 1975, s. 634-636. (in Russian)
Vtoрaja miрovaja vojna. Itogi i uрoki (1985), M.: Vojenizdat, s. 212-213. (in Russian)
Հոդվածի նպատակն է բացահայտել Լեռնային Ղարաբաղի Ինքնավար Մարզի բնակչության ժողովրդագրական հատկանիշներն ըստ 1959 թ․ համամիութենական մարդահամարի տվյալների։ Այդ նպատակին հասնելու համար հետազոտության առջև դրված են հետևյալ խնդիրները․ ներկայացնել ԼՂԻՄ բնակչության թվաքանակը, տեղաբաշխումը, էթնիկ կազմը, սեռային կազմն ու տարիքային կառուցվածքը, ցույց տալ ժողովրդագրական հատկանիշների փոխակերպումները նախորդ մարդահամարի համեմատությամբ։
Հետազոտությունն իրականացվել է 1959 թ․ մարդահամարի արդյունքների, վիճակագրական այլ աղբյուրների և մասնագիտական գրականության հիման վրա։ Ուսումնասիրության ընթացքում կիրառել ենք նկարագրական, վիճակագրական և վերլուծության մեթոդները։
Ընդհանրացնելով հետազոտության արդյունքները՝ գալիս ենք այն եզրակացության, որ 1959 թ․ մարդահամարի արդյունքները ցույց տվեցին մարզի ժողովրդագրական հատկանիշների վրա նախընթաց ժամանակաշրջանի ռազմաքաղաքական իրադարձությունների հետևանքները։ Մասնավորապես՝ Հայրենական պատերազմի, 1949 թ․ հայ բնակչության աքսորի, աշխատուժի հավաքագրումների, լայնածավալ արտագաղթի հետևանքով ինքնավար մարզի բնակչությունը զգալիորեն նվազել էր նախապատերազմյան ժամանակաշրջանի համեմատությամբ։
Էթնիկ պատկերով մարզը շարունակում էր գերազանցապես հայկական մնալ։ Միջմարդահամարային ժամանակահատվածում մարզի հայ, ռուս և այլէթնիկ հանրույթների թվաքանակի և տեսակարար կշռի զգալի նվազմանը հակընթաց տեղի էր ունեցել ադրբեջանական բնակչության թվաքանակի և տեսակարար կշռի նկատելի աճ։ Համահունչ հետպատերազմյան ժողովրդագրական օրինչափություններին, մարզում իգական բնակչությունը զգալիորեն գերակշռում էր արական բնակչությանը։ Տարիքային կառուցվածքում նկատվում էր մինչև 15 տարեկան տարիքային խմբի խիստ նվազում և հատկապես 35-44 տարիքային խմբի կրճատում 1939 թ․ մարդահամարի համեմատությամբ։ 1959 թ․ մարդահամարը ցույց տվեց նաև ԼՂԻՄ բնակչության ժողովրդագրական ծերացման գործընթացը։
All-Union Population Census. Vsjesojuznaja pjeрjepis’ nasjeljenija 1959 goda, Federal Archival Service of Russia, Fjedjeрal’naja aрxivnaja sluzhba Рossii, 2005, Woodbridge, 46 pp. https://www.bsb-muenchen.de/mikro/lit455.pdf (accessed 22.09.2022).
Andрjejev JE., Daрskij L., Xaр’kova T., (1998), Djemogрafichjeskaja istoрija Рossii: 1927-1959, Moskva, «Infoрmatika», 187 s. (in Russian)
Arts‘akhi hanrapetut‘yan arkhiv, f․ 142, ts‘․ 4, g․ 90. (in Armenian)
Chisljennost’ nasjeljenije SSSР po pjeрjepisi na 15 janvaрja 1959 goda po рjespublikam, kрajam, oblastjam, nacional’nym okрugam, рajonam, goрodam, posjelkam goрodskogo tipa, рajonnym cjentрam i kрupnym sjel’skim nasjeljennym mjestam (Po administрativno-tjeррitoрial’nomu djeljeniju na 1 janvaрja 1960 g.) (1960), Moskva, 262 s․ (in Russian)
Dostizhjenija Sovjetskogo Nagoрnogo Kaрabaxa za 40 ljet v cifрax. Statistichjeskij sboрnik (1963), Stjepanakjeрt, CSU SSSР Statistichjeskoje upрavljenije Nagoрno-Kaрabaxskoj Avtonomnoj Oblasti Azjeрbakdzhanskoj SSР, 171 s. (in Russian)
Itogi Vsjesojuznoj pjeрjepisi nasjeljenija 1959 goda. Azjeрbajdzhanskaja SSР (1962), Moskva, Gosstatizdat, 158 s. (in Russian)
Mamjedov K. (1982), Nasjeljenije Azjeрbajdzhanskoj SSР za 60 ljet, Baku, Azjeрbajdzhanskoje Gosudaрstvjennoje Izdatjel’stvo, 111 s. (in Russian)
Mkrtch‘yan Sh. (1985), Leṛnayin GHarabaghě Hayrenakan mets paterazmi tarinerin, Banber Hayastani arkhivneri, №1, ēj 111-127. (in Armenian)
Nagoрnyj Kaрabax za gody sovjetskoj vlasti (Kрatkaja statistichjeskaja sboрnik) (1969), Stjepanakjeрt, Statupрavljenije NKAO, 221 s. (in Russian)
Nasjeljenije Nagoрnogo Kaрabaxa, http://www.ethno-kavkaz.narod.ru/rnkarabax.html (dostupno: 10․06․22). (in Russian)
Poljakov JU․, ZHiрomskaja V., Aрalovjec N., ««Djemogрafichjeskoje exo» vojny». Nauchno-pрosvjetitjel’skij zhuрnal Skjepsis, https://scepsis.net/library/id_1260.html (dostupno: 10․06․22). (in Russian)
Uрovjen’ obрazovanija, nacional’nyj sostav, vozрastnaja stрuktuрa i рazmjesh’jenije nasjeljenija SSSР po рjespublikam, kрajam i oblastjam։ Po dannym vsjesojuznoj pjeрjepisi nasjeljenija 1959 goda (1960), Moskva, Gosstatizdat CSU SSSР, 38 s. (in Russian)
Vsjesojuznaja pjeрjepis’ nasjeljenija 1939 g. Рaspрjedjeljenije goрodskogo i sjel’skogo nasjeljenija oblastjej sojuznyx рjespublik po nacional’nosti i poly. Azjeрbajdzhanskaja SSР: Nagoрno-Kaрabaxskaja Avt. Obl. Goрodskoje i sjel’skoje nasjeljenije,http://www.demoscope.ru/weekly/ssp/rer_nac_39_gs.php?reg=25&gor=3&Submit=OK(dostupno: 22․09․22). (in Russian)
Vsjesojuznaja pjeрjepis’ nasjeljenija 1939 goda. Nacional’nyj sostav nasjeljenija рajonov, goрodov i kрupnyx sjel sojuznyx рjespublik SSSР․ Azjeрbajdzhanskaja SSР. Nagoрno-Kaрabaxskaja Avt. Obl. http://www.demoscope.ru/weekly/ssp/ussr_nac_39_ra.php?reg=760 (dostupno: 22․09․22). (in Russian)
Vsjesojuznaja pjeрjepis’ nasjeljenija 1959 g. CHisljennost’ goрodskogo nasjeljenija sojuznyx рjespublik (kрomje РSFSР), ix tjeррitoрial’nyx jedinic, goрodskix posjeljenij u goрodskix рajonov po polu, http://www.demoscope.ru/weekly/ssp/ussr59_reg2.php (dostupno: 22․09․22). (in Russian)
Vsjesojuznaja pjeрjepis’ nasjeljenija 1959 g. CHisljennost’ sjel’skogo nasjeljenija sojuznyx рjespublik (kрomje РSFSР), zhitjeljej sjel’skix nasjeljennyx punktov-рajonnyx cjentрov po polu, http://www.demoscope.ru/weekly/ssp/ussr59_reg3.php (dostupno: 22․09․22). (in Russian)
Vsjesojuznaja pjeрjepis’ nasjeljenija 1959 goda. Goрodskoje i sjel’skoje nasjeljenije oblastjej рjespublik SSSР (kрomje РSFSР) po polu i nacional’nosti․ Nagoрno-Kaрabaxskaja AO, http://www.demoscope.ru/weekly/ssp/resp_nac_59.php?reg=67 (dostupno: 22․09․22). (in Russian)
Zaxaрova O., Akopjan A., Xaрchjenko V., 2002, Evoljucija рozhdajemosti v Рossii vo vtoрoj polovinje XX vjeka: Istoрija, sovрjemjennost’ i pjeрspjektivy, Pрobljemy pрognoziрovanija, № 6, https://cyberleninka.ru/article/n/evolyutsiya-rozhdaemosti-v-rossii-vo-vtoroy-polovine-hh-veka-istoriya-sovremennost-i-perspektivy/viewer (dostupno: 22․09․22). (in Russian)
Рossjet E. (1968), Pрocjess staрjenija nasjeljenija: Djemogрafichjeskoje issljedovanije, Moskva, Statistika, 509 s. (in Russian)
Ամենայն հայոց կաթողիկոս Ներսես Աշտարակեցու ու Կովկասի փոխարքա Միխայիլ Վորոնցովի բարեկամական հարաբերությունների մասին մեզանում թռուցիկ հիշատակություններ կան։ Իսկ, որ այդ հարաբերությունները, բացի անձնականից, ունեցել են ընդգծված հայանպաստ ուղղվածություն, ակնհայտ իրողություն է: Ավելին՝ Մաշտոցյան Մատենադարանում Ա. Երիցյանի արխիվում պահպանված վավերագրերը հնարավորություն են տալիս բացահայտելու ու վերլուծելու այդ բարեկամության շատ դրվագներ, որոնք անշուշտ, պատմագիտական և աղբյուրագիտական նշանակություն ունեն։ Մյուս կողմից, ներկայացվող վավերագրերը մեկ անգամ ևս հաստատում են Ներսես Աշտարակեցու՝ որպես պետական գործչի իրողությունը, իր անձնական կապերը հայ ժողովրդին շահերին ծառայեցնելու նպատակադրությունը:
Gagjemajstjeр A. (1845), Zakavkazskije ochjeрki, SPb. (in Russian)
Mesrop Mashtots‘i anv. Matenadaran, Alek‘sandr Erits‘yani arkhiv, t‘ght‘apanak 154, vaveragir, 391, t‘ert‘.1, vav. 392, t‘.1, vav. 394, t‘.1, vav. 395, t‘.1, vav. 396, t‘.1, vav. 397, t‘.1, vav. 399, t‘.1, vav. 400, t‘.1,2, vav. 402, t‘.1, vav. 403, t‘.1, vav. 404, t‘.1, 2, vav. 405, t‘.1, vav. 407, t‘.1, vav. 408, t‘.1, vav. 409, t‘.1, vav. 410, t‘.1, t‘ght‘. 148, vav. 63, t‘.1: (in Armenian)
Ամփոփելով թեման և մեր քննարկման առարկա սկուտեղի ուսումնասիրությունը՝ հարկ է ամրագրել, որ սկուտեղները թե՛գեղագիտական, թե՛ կենցաղում ունեցած գործառութային նշանակությամբ հայկական մշակույթի յուրատիպ նմուշներ են: Բացի կենցաղային կիրառական նշանակությունից՝ շատ հետաքրքիր է դրանց ծիսականացման երևույթը, ինչը բնորոշ է եղել հայկական ավանդական կենցաղին:
Յուրատիպ խորհրդաբանություն և չարխափան նշանակություն են կրել հարուստ զարդամոտիվները, որոնցով հարդարվել են սկուտեղները: Ինչ վերաբերում է սինիների կենցաղավարման մշակույթին, որն անմիջականորեն կապված է եղել պատմազգագրական տվյալ շրջանի մշակութային առանձնահատկությունների հետ, կարող ենք ասել, որ դրանք ժամանակաշրջանին զուգահեռ տարբեր դրսևորումներ են ունեցել, որոնցից ամենաքիչ ուսումնասիրվածը սկուտեղը որպես ընծա մատուցելու սովորույթն է, ինչն առանձին հետազոտության առարկա է:
Abrahamyan V. (1956), Arhestnerě Hayastanum IV-XVIII, Erewan, hrat. Haykakan SSṚ GA: (in Armenian)
Abrahamyan V. (1975), XV dari mi ezaki skutegh, Ashkhatut‘yunner Hayastani petakan patmakan t‘angarani VI, Erewan, «Hayastan» hrat.,ēj17-31: (in Armenian)
Achaṛyan H. (1946), Hayots‘ andznanunneri baṛaran, h. 3, Erewan, EPH hrat.: (in Armenian)
Aghayan Ē. (1976), Ardi hayereni bats‘atrakan baṛaran, h. 2, Erewan, «Hayastan» hrat.: (in Armenian)
Aṛak‘elyan B. (1958), K‘aghak‘nerě ew arhestnerě Hayastanum IX-XIII dd., Erewan, Haykakan SSṚ GA hrat.: (in Armenian)
Bdoyan V. (1974), Hay azgagrut‘yun, Erewan, Hayastani hamalsarani hrat.: (in Armenian)
Bdoyan V. (2014), Javakhk‘i hayots‘ azgagrut‘yuně ew zh’oghovrdakan banarvestě, Erewan, EPH hrat.: (in Armenian)
Davt‘yan S. (1966), Haykakan zh’anyak, Erewan, Haykakan SSṚ GAA hrat.: (in Armenian)
Gyozalyan G. (2001), Musa leṛan azgagrut‘yuně, Erewan, «Gitut‘yun» hrat.: (in Armenian)
Hakobyan N. (1981), Mijnadaryan Hayastani gegharvestakan metaghě IX-XIII dd., Erewan, Haykakan SSH GA hrat.: (in Armenian)
Hovhannisyan L. (2000), Kents‘aghayin ireri imastayin khmbi baṛerě grabarum, «Banber Erewani hamalsarani» 3(102), Erewan, EPH hrat., ēj 77-83: (in Armenian)
Maрutjan A. (1989), Intjeр’jeр aрmjanskogo naрodnogo zhilish’a (vtoрaja polavina XIX- nachalo XX v.), JEрjevan, Izdatjel’stvo AN Aрmjanskoj SSР. (in Russian)
Maрutjan A. (2012), Posjeljenija i zhilish’a, AРMJANJE, Moskva, рjed. Moskva nauka, stр. 205-233. (in Russian)
Mnats‘akanyan A. (1955), Haykakan zardarvest, Erewan, Haykakan SSṚ GA hrat.: (in Armenian)
Nahapetyan Ṛ. (2004), Aghdznik‘ahayeri ěntanik‘ě ew ěntanekan tsisakargě, Erewan, EPH tparan: (in Armenian)
Ōrmanyan M. (1992), TSisakan baṛaran, Erewan, «Hayastan» hrat.: (in Armenian)
Petoyan V. (2014), Sasuni azgagrut‘yuně, Erewan, «Lusakn» hrat.: (in Armenian)
Poghosyan S. (2004), Meghru avandakan tarazi tonatsisakan hamalirě, Hay zh’oghovrdakan mshakuyt‘ 12, Erewan, «Mughni» hrat., ēj 98-122: (in Armenian)
Suk‘iasyan A. (1967), Hayots‘ lezvi homanishneri baṛaran, Erewan, Haykakan SSH GA hrat.: (in Armenian)
Հոդվածում խոսվում է հայկական լեռնաշխարում բնակվող էթնոսի բնակարանային առանձնահայտկությունների մասին՝ սկսած անհիշելի ժամանակներից։ Ուշադրություն է դարձվում ավանդական ժողովրդական բնակարանների կառուցման նախադրյալներին։ Ինչպես նաև XIX դարի երկրորդ կեսի և XX դարի սկզբի բնակարանային հիմնական ձևի՝ գլխատան, կառուցման առանձնահատկություններին և նրա երկու տիպերի տարածվածությունը պատմազգագրական մարզերում։
Խոսվում է նաև բնակարանաշինության ավանդույթների վրա խորհրդային կարգերի հաստատման ազդեցության և այդ ազդեցությամբ կրած հիմնական փոփոխությունների մասին։
Կարևորվում է նաև մշակութային արժեքների պահպանության գործում թանգարանների դերը։ Քննվում է ժողովրդական տների ցուցադրության արդիականությունը և կարևորությունը թանգարաններում։
Դիտարկվում է բնակարանների ցուցադրման տարբերակներ։ Անդրադարձ է կատարվում Հայոց Ազգագրության թանգարանում ավանդական տան ցուցադրության կազմակերպման հիմնախնդրին։
Bdoyan V. (1974), Hay azgagrut‘yun. hamaṛot urvagits, Erewan, EPH hrat., 286 ēj: (in Armenian)
Chantre (1893), A travers i Armenie Russe, hrat. Librairie Hachette Et Cie, 368 p. (in Franch)
Frédéric DuBois de Montperreux (1893), Voyage autour du Caucase, chez les Tscherkesses et les Abkhases, en Colchide, en Géorgie, en Arménie et en Crimée, Paris, t. III, hrat. Librairie de Gide, p. 324 . (in Franch)
Gasarjyan S. (2007), CHartarapetakan ew shinararakan terminneri ṛus-hayeren ew hay-ṛuseren bats‘atrakan baṛaran, Erewan, 576 ēj: (in Armenian)
Geworgyan L. (2014), T‘angaranayin ts‘uts‘adrut‘yunneri kazmakerpman himunk‘ner, Erewan, 120 ēj: (in Armenian)
Geworgyan L. (2016), Azgagrut‘yan t‘angaranneri dzewavorman sots‘ial-tntesakan patchaṛnerě, Gitakan ashkhatut‘yunner, XIX, Gyumri, ēj 201-209։ (in Armenian)
Griboyedov A. (1945), Cհanaparhordakan not‘er, hrat. «Haypethrat», Erewan, 94 ēj։ (in Armenian)
Il’ina M. (1964), Dрjevnjejshije tipy zhilish’ Zakavkaz’ja, Moskva, izdat. AA SSSР, 42 s. (in Armenian)
K‘senop‘on (1970), Anabasis, Erewan, HSSH GA hrat., 281 ēj։ (in Armenian)
Karakhanyan G. (2003), Hayots‘ zh’oghovrdakan mshakuyt‘ě, hanragitaran, h. A, Erewan, «Gitut‘yun» hrat., ēj 321: (in Armenian)
Lisician S. (1925), K izuchjeniju aрmjanskix kрjest’janskix zhilish’ (Kaрabaxskij kaрadam), “Izvjestija Kavkazskogo istoрiko-aрxjeologichjeskogo instituta”, Tiflis, t. IV, s. 99-100. (in Armenian)
Magelssen S. (2007), Living History Museums: Undoing History Through Performance, Scarecrow, p. 207.
Mat‘ewosyan S. (1985), Gyumrii zh’oghovrdakan chartarapetut‘yuně, Erewan, «Sovetakan grogh» hrat., 144 ēj։ (in Armenian)
Maрutjan A. (1989), Intjeр’jeр aрmjanskogo naрodnogo zhilish’a (vtoрaja polovina XIX -nachalo XX vjeka). Matjeрialy k “Kavkazskomu istoрiko-etnogрafichjeskomu atlasu”. -“Aрmjanskaja etnogрafija i fol’kloр”, vypusk 17, JEрjevan, izdat. AN SSР, 143 s. (in Russian)
Mik‘ayelyan V. (1988), Hayastani bats‘ōt‘ya t‘angaraně, «Kultur-lusavorakan ashkhatank‘», N 3-4, ēj 41-50: (in Armenian)
Mnats‘akanyan S. (1956), Hayastani gyughakan bnakavayreri chartarapetut‘yuně, Erewan, hrat. HSSṚ GA, 243 ēj։ (in Armenian)
Nahapetyan Ṛ. (2021), Haykakan zh’oghovrdakan avandakan bnakaranayin hamalirneri orosh aṛandznahatkut‘yunneri shurj, «Patmabanasirakan handes», N 3, ēj 149-171: (in Armenian)
Pushkin A. (1949), Polnoje sboрanije sochinjenij, Moskva, 437 s.. (in Russian)
Samuelyan Kհ. (1941), Hin Hayastani kulturan, h. II, Erewan, «Armfan» hrat., 342 ēj: (in Armenian)
Sargsyan L. (1890), Ayts‘ t‘urk‘ats‘ Hayastan, T‘iflis, «M.D. Ṛōtineants‘» hrat., 286 ēj: (in Armenian)
Texier Ch. (1842), Description de l'Armenie la Pers et la Mesopotamie, Paris, t. II, hrat. Librairie Hachette Et Cie, 214. (in Franch)
Vardanyan S. (1959), Haykakan zh’oghovrdakan bnakeli tneri chartarapetut‘yun, Erewan, «Haypethrat», 132 ēj: (in Armenian)
Փաստարկվում է, որ հին հայերենում ստորադասականի երկու ձևերի (ներկա ստորադասականի ու աորիստ ստորադասականի) իմաստային փոխհարաբերությունը որպես եղանակային կամ կերպաեղանակային հակադրություն բնորոշելու փորձերը չեն հաստատվում հին հայերենի համաժամանակյա ու տարաժամանակյա լեզվական համապատասխան փաստերով։ Դասական հայերենում ստորադասականի երկու ձևերի գրեթե նույնական շարահյուսական գործառությունները նրանց տարաժամանակյա միանման (ներկայի կամ աորիստի հիմքին միևնույն *-ից ածանցի ավելացման շնորհիվ) ձևաբանական կառուցվածքի հետ միասին կասկած չեն թողնում, որ դիտարկվող երկու ձևերն էլ ստորադասական եղանակի ձևեր են։ Ինչ վերաբերում է ստորադասականի այդ երկու ձևերի կիրառահաճախականության տարբերությանը, դա պետք է բացատրել ներկա ստորադասականի գործածության սահմանափակման և աստիճանաբար աորիստ ստորադասականով փոխարինվելու տարաժամանակյա ընդհանուր միտումով։ Մյուս կողմից՝ ներկա ստորադասականի ու աորիստ ստորադասականի համատեքստաիմաստային հանգամանալից վերլուծությունը ակնհայտորեն վկայում է նրանց միջև սկզբնական կերպային (անկատար - կատարյալ) հակադրույթան մասին։ Բայց ակնհայտ է նաև, որ կերպային հակադրությունը դասական հայերենում ստորադասական եղանակի դեպքում արդեն դադարել էր որպես գործուն քերականական երևույթ գիտակցվելուց, ուստի չէր դրսևորվում կանոնավոր կերպով․ կերպային տեսանկյունից նույնատիպ գործողությունները/եղելությունները հաճախ արտահայտվում էին թե՛ ներկա ստորադասականի և թե՛ աորիստ ստորադասականի միջոցով։ Ընդ որում՝ դրանք կարող էին նույնիսկ հանդես գալ կողք կողքի միևնույն նախադասության մեջ։
Abeghyan M. (1974), Yerker, h. Z, Ye., hrat. HSSH GA, 848 ej. (In Armenian)
Abrahamyan A. (1976), Grabari dzeṛnark, Ye., hrat. “Luys”, 558 ej. (In Armenian)
Achaṛyan H. (1959), Liakatar kʻerakanutʻyun hayotsʻ lezvi, h․ IV, girkʻ A, Ye., hrat. HSSH GA, 594 ej. (In Armenian)
Avetisyan H. (1985), Grabari storadasakan yeghanakě yev nra ěmbṛnumě hay kʻerakanutʻyan patmutʻyan mej, “Banber Yerevani hamalsarani”, Ye’., N 1, 193-204 ej. (In Armenian)
Avetyan S. (2015), Anglereni zhamanakayin haraberaktsʻutʻyan kargi yev hayereni vochʻ iradrakan zhamanaki (yentʻa-)kargi zugadrakan kʻnnutʻyun, “Banber Yerevani hamalsarani”, Ye., N 1 (16), 38-40 ej. (In Armenian)
Avetyan S. (2022), Ardi arevelahayereni k(ə)- apaṛ’nii yev -u apaṛnii imastagortsaṛutʻayin pʻokh haraberutʻyan hartsʻi shurj, “Banber Yerevani hamalsarani. Banasirutʻyun’”, Ye., N 2, 22-35 ej. (In Armenian)
Awetikʻean G., (1815), Kʻerakanutʻiwn haykakan, Venetik, hrat. S. Ghazar, 580 ej. (In Armenian)
Bagratuni A., (1852), Hayerēn kʻerakanutʻiwn i pēts zargatsʻelotsʻ, Venetik, hrat. S. Ghazar, 744 ej. (In Armenian)
Dahl Ö. (1985), Tense and Aspect Systems, Oxford: Basil Blackwell, 213 p.
Dzhahukyan G. B. (1982), Sravnitel‘naya grammatika armjanskogo jazyka, Yerevan, Izdatel‘stvo AN SSR, 274 s. (In Russian)
Garagashean A. M. (1876), Gortsnakan kʻerakanutʻiwn hay lezui, K. Pōlis, hrat. Y. Gavafean, 248 ej. (In Armenian)
Godel R. (1975), An Introduction to the Study of Classical Armenian, Wiesbaden: Dr. Ludwig Reichert Verlag, 139 p.
Khachʻatryan L., Tʻosunyan G. (2004), Grabari dasagirkʻ, Ye., “Zangak-97”, 384 ej. (In Armenian)
Hambardzumyan V. (2018), Grabari dzeṛnark, Ye., “Editʻ Print’”, 436 ej. (In Armenian)
Hilpert M․ (2008), Germanic Future Constructions: A usage-based approach to language change, Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins Publishing Company, 205 p.
Hovhannisyan L. (1975), Dasakan grabari bayakan zhamanakneri kiraṛutʻyuně, “Lezvi yev vochi harts‘er”, pr. III, Yer., hrat. HSSH GA, 252-319 ej. (In Armenian)
Jensen H. (1959), Altarmenische Grammatik, Heidelberg: Carl Winter. Univeritätsverlag, 224 S.
Karst J. (1901), Historische Grammatik des Kilikisch-Armenischen, Strassburg: Verlag Von Karl J. Trübner, 444 S.
Lyons J. (1977), Semantics, Vol. 2, Cambridge: Cambridge University Press, 897 p.
Meillet A. (1913), Altarmenisches Elementarbuch, Heidelberg: Carl Winters Univeritätsbuchhandlung, 212 S.
Meillet A. (1936), Esquisse d’une grammaire comparée de l’arménien classique, 2nde éd., Vienne: Imprimerie des PP. Mekhitharistes, 205 p.
Sampanis K․ (2017), The interplay between the future and the subjunctive mood in the diachrony of the Greek language // Lambert F., Allan R., Markopoulos Th. (eds.), The Greek Future and its History / Le futur grec et son histoire. Bibliothèque des cahiers de linguistique de Louvain, 139, Louvain-la-Neuve: Peeters, 237-251 pp.
Schmitt R. (2007), Grammatik des Klassisch-Arme¬nischen mit sprach¬ver¬gleichenden Erläuterungen, 2., durch¬ge¬sehene Auflage, Innsbruck: Institut für Sprachen und Literaturen der Universität Innsbruck, 253 S.
Wallace D. B. (1996), Greek Grammar Beyond the Basics, Grand Rapids, Michigan։ Zondervan Publishing House, 1996, 797 p.
Wallace D. B. (2000), The Basics of New Testament Syntax, Grand Rapids, Michigan: Zondervan, 2000, 336 p.
Ադրբեջանի կողմից Արցախի մշակութային ժառանգության հանդեպ տարվող ագրեսիվ քաղաքականությունը չի սահմանափակվում միայն հայկական ժառանգությունը ոչնչացնելով, ավերելով և ֆիզիկական բռնության ենթարկելով․ գոյություն ունի և լայնորեն կիրառելի է շատ ավելի վտանգավոր քաղաքականություն, որով՝ արտաքուստ պահպանելով ժառանգության հիմնական կառուցվածքը, օտարվում է նրանից ամենակարևորը՝ հայկական ինքնությունը։ Ինքնության օտարումը տեղի է ունենում հայկական ժառանգության հիմնական գործառույթի փոփոխման, յուրացման, ադրբեջանականացման, թյուրքացման և այլ ճանապարհներով։ Հիշյալ քաղաքականությունըմշակութային ժառանգության պահպանության միջազգային հիմնական սկզբունքների՝ «իսկության», «մշակութային կարևորության», «ամբողջականության», «բացառիկության» սկզբունքների պահպանության կոպիտ խախտում է։ Նման գործելաոճը էական արգելք է նաև ժառանգության համալիր տարրերի, կենսունակության, բնականության սկզբունքների և մշակութային կենսամիջավայրի պահպանութանը։ Ադրբեջանը, պատմական փաստերը խեղաթյուրելով չեզոքացնում է ժառանգության իրական ավանդույթը, խաթարում է արժեքն իր հիմնական գործառույթով, իր ամբողջականությամբ՝ դետալներով, տարրերով ու ատրիբուտներով սերունդներին անխաթար փոխանցելու հնարավորությունը։ Հայկական արժեքները վերագրելով աղվաններին, թյուրքերին կամ ադրբեջանականացնելով դրանք, խլում է դրանք իր իրական տերերից՝արցախահայ համայնքից, ում կենսափորձի, գիտելիքների ու հմտություններին համապատասխան են դրանք ստեղծվել և պետք է պահպանվեն որպես այդպիսին։ Ժառանգության միջազգային սկզբունքների համաձայն, նրա հիմքում դրված գաղափարը, առաջացրած զգացմունքները, ժառանգության ներուժը, կրած ինֆորմացիան շատ հաճախ ավելին կարող են լինել, քան ինքնին կառույցը, բայց Ադրբեջանը հետևողականորեն նենգափոխում է դրանք։ Հայկական յուրացված ժառանգությունը արցախահայ համայնքի ստեղծագործ հանճարի մարմնացում է և վերջինիս պահպանությունը վերագրված է հենց արցախահայ համայնքին, բայց թիրախային կերպով շարունակաբար օտարվում է թե իր բնիկ ժողովրդից և թե ողջ աշխարհից։
Ambartsumian Ye. (2021), “Why Armenian Cultural Heritage Threatens Azerbaijan’s Claims to Nagorno-Karabakh, Hyperallergic, https://hyperallergic.com/614619/why-armenian-cultural-heritage-threatens-azerbaijans-claims-to-nagorno-karabakh/ . (In Armenian)
Application of the International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination (Armenia v. Azerbaijan), International court of justice , The Hague, Netherlands, No. 2021/34, 7 December 2021, https://www.icj-cij.org/public/files/case-related/180/180-20211207-PRE-01-00-EN.pdf ։
Arts‘akhi mshakut‘ayin zh’aṛangut‘yan mshtaditarkum kayk‘, Ahazanger bazh’in, https://monumentwatch.org/hy/%d5%a1%d5%b0%d5%a1%d5%a6%d5%a1%d5%b6%d5%a3%d5%a5%d6%80/ ։ (In Armenian)
Australia ICOMOS Charter for Places of Cultural Significance, (1999)․
Australia ICOMOS, Guidelines to the Burra charter: cultural significance, (1988), https://www.marquis-kyle.com.au/bcsignificance.htm :
Background Document on the Notion of Integrity,UNESCO, International World Heritage ExpertMeeting on Integrity for Cultural Heritage, 12‐15 March 2012, Al Ain, United Arab Emirates, 2012, https://whc.unesco.org/document/121725 :
Burra Charter, ICOMOS Australia, Definitions, (1981), https://australia.icomos.org/wp-content/uploads/Burra-Charter_1981.pdf ։
Convention Concerning the Protection of the World Cultural and Natural Heritage, UNESCO, (1972), https://whc.unesco.org/en/conventiontext/ ,
Council of Europe, Parliamentary Assembly, Resolution 2391 (2021), Humanitarian consequences of the conflict between Armenia and Azerbaijan / Nagorno-Karabakh conflict, https://pace.coe.int/en/files/29483/html :
HH GAA haytararut‘yuně Adrbejani koghmits‘ Arts‘akhum iragortsvogh haykakan mshakut‘ayin ts‘eghaspanut‘yan tsragri veraberyal, https://www.sci.am/m/newsview.php?id=477&langid=1
HH varch‘apeti, AH nakhagahi ew ṚD nakhagahi haytararut‘yuně, 10.11.2020, https://www.primeminister.am/hy/press-release/item/2020/11/10/Announcement/ ։
International World Heritage Expert Meeting on Integrity for Cultural Heritage 12 to 15 March 2012, Al Ain, United Arab Emirates, Background document on the notion of integrity prepared by The World Heritage Centre, ICOMOS, ICCROM and IUCN version of 7 march 2012, https://whc.unesco.org/uploads/events/documents/event-833-7.pdf ։
Khatchadourian L., Smith Ad., The US can help prevent the destruction of cultural heritage in Nagorno-Karabakh. Here’s how, Dec 15, 2020։
Managing Cultural World Heritage, UNESCO /ICCROM/ICOMOS/IUCN 2018, https://whc.unesco.org/document/171923 ։
Nara Document on Authenticity, ICOMOS, (1994), https://www.icomos.org/charters/nara-e.pdf :
Operational Guidelines for the Implementation of the World Heritage Convention UNESCO, Intergovernmental Committee for the protection of The World Cultural and Natural Heritage, WHC. 11/01 November 2011, https://whc.unesco.org/archive/opguide11-en.pdf :
Operational Guidelines for the Implementation of the World Heritage Convention, UNESCO, Paris, Intergovernmental committee for the protection of the world cultural and natural heritage, WHC. 05/2 2 February 2005, https://whc.unesco.org/archive/opguide05-en.pdf ։
Petrosyan H․ (2010), Mshakut‘ayin ēt‘nots‘idn Arts‘akhum (MZH’ bṛnayurats‘man mekhanizmě), Adrbejani petakan ahabekch‘ut‘yuně ew ēt‘nikakan ztumneri k‘aghak‘akanut‘yuně Leṛnayin GHarabaghi dem, SHushi, ēj 137-148. (In Armenian)
Rapport de la Réunion d'experts sur l'Evaluation des Principes généraux et des critères pour les propositions s'inscription de biens naturels du patrimoine mondial Parc national de la Vanoise, France, 22-24 mars 1996․
Stovel Herb (2007), Effective use of authenticity and integrity as world heritage qualiifying conditions, http://www.ceci-br.org/novo/revista/docs2007/CT-2007-71.pdf ։
The Burra Charter, The Australia ICOMOS Charter for Places of Cultural Significance) (1999) http://www.icomosubih.ba/pdf/medjunarodni_dokumenti/1999%20Povelja%20iz%20Burre%20o%20mjestima%20od%20kulturnog%20znacenja.pdf ։
The Human rights Ombutsman of the republic of Artsakh, The Armenian cultural heritage in Artsakh (Nagorno-Karabakh): cases of vandalism and at risk of destruction by Azerbaijan , Ad Hoc Public Report Stepanakert 26 January, 2021։
Understanding and assessing cultural significance, Australia ICOMOS Burra Charter (2013), https://australia.icomos.org/wp-content/uploads/Practice-Note_Understanding-and-assessing-cultural-significance.pdf :
Գրախոսականում համառոտ տրված է բոլոր այն առաջնային հիմնխնդիրների վերլուծությունը, որոնց անդրադարձել է մենագրության հեղինակ Հ.Ժ. Հարությունյանը: Խոսքը վերաբերում է ինչպես Պ.Ս. Բոշնաղյանի ռազմական գործունեությանը, այնպես էլ նրա կերպարին որպես գիտնականի և ՀՀ ԱԺ-ի պատգամավորի: Մեր կողմից այն արժևորվել է որպես հույժ կարևոր մենագրություն և թե, ինչպիսին պետք է լինի պետության իսկական քաղաքացու և հայրենիքի նվիրյալի կեպարը: Պատահական չէ, որ գրքին առաջաբաններ են գրել մեր օրերի նշանավոր գործիչներ՝ գեներալ-լեյտենանտ Մ.Գ. Գրիգորյանը, ԵՊՀ-ի Երկրաբանության և աշխարհագրության ֆակուլտետի դեկան՝ Մ.Ա. Գրիգորյանը և ԵՊՀ Միջազգային հարաբ. ֆակ. Ռուսաստանյան հետազոտությունների կենտրոնի տնօրեն, ՀՀ ԱԺ-ի IV գումարման պատգամավոր՝ Ա.Վ. Սաֆարյանը:
Գրախոսությունը վերաբերում է Վահրամ Վարդանյանի հեղինակած «Ոգեղեն ճիչեր լռության մեջ» աշխատությանը։ Սա մի գերդաստանի պատմություն է, որն ապրել է Տարոն աշխարհի մի քանի գյուղերում։ Ցեղասպանության ընթացքում 59 անդամից բաղկացած գերդաստանը ստիպված տարագրվել է, ինչի արդյունքում հաստատվել է Թալինի շրջանի Կաքավաձոր գյուղում։ Աշխատանքում ներկայացված է Վահրամ Վարդանյանի ձեռքի տակ եղած փաստագրական նյութն ու այն հուշերը, որ լսել է հեղինակը գերդաստանի ողջ մնացած անդամներից։
Patmut'yun ev Mshakuyt'
P-ISSN: 1829-2771