Patmut'yun ev Mshakuyt'
P-ISSN: 1829-2771
Հոդվածում քննվում են Կիլիկիայում Հայկական պետականության առաջացման նախապայմանները։ Ի հակադրություն գերակայող «ժողովրդագրական» տեսությանը, առաջարկվում է հաշվի առնել պատճառների ամբողջություն, ընդ որում խիստ կարևորելով հայկական նախարարական վերնախավի գործունեության սկզբունքները։
Ananun Yedesats’i 1982, Zhamanakagrut’yun, ashkh. L. Ter-Petrosyani, Yerevan, HSSH GA hrat, 266 ej. (in Armenian).
Bakuran 1904, Mi tesut’iwn Kilikioy haykakan ishkhanut’ean vray, Nikosea, tp. Azg. Krt’. Vorbanots’i, 161 ej. (in Armenian).
Bozoyan 1988, Byuzandiayi arevelyan k’aghak’akanut’yuny yev Kilikyan Hayastany, Yerevan, HSSH GA hrat., 286 ej. (in Armenian).
Iskanyan 1991, Hay-byuzandakan haraberut’yunnery IV-VII dd., Yerevan, «Gitelik’» hrat., 1991, 638 ej. (in Armenian).
Leo 1915, Hay Hayrenik’, T’ifliz, tp․ N․ Aghaneani 1915, 244 ej. (in Armenian).
Khach’atryan 1988, Karno Saldukhyanneri zhamanakagrut’yuny yev tohmabanut’yuny, yst arabakan vimagir aghbyurneri, «Arevelyan aghbyuragitut’yun», 1, Yerevan, 1988, ej 99-133. (in Armenian).
Hay zhoghovrdi patmut’yun 1976, h. III, Yerevan, HSSH GA․ hrat․, 1023 ej. (in Armenian).
Hovhannisyan 1957, Drvagner hay azatagrakan mtk’i patmut’yan, h. 1, Yerevan, HSSRR GA hrat․, 525 ej. (in Armenian).
Manandyan 1978, Yerker, h. B, Yerevan, HSSH GA hrat., 647 ej. (in Armenian).
Mkhit’ar Ayrivanets’i 1860, Patmut’iwn Hayots’, ashkh. M. Emini, Moskva, Lazarean chemarani tp., ej 69+18. (in Armenian).
Nerses Shnorhali 1981, Vipasanut’iwn, ashkh. M. Mkrtch’yani, Yerevan, HSSH GAA hrat., 164 ej. (in Armenian).
Prokopios Kesarats’i 1967, Otar aghbyurnery Hayastani yev hayeri masin, 5, ashkh. H. Bart’ikyani, Yerevan, HSSRR GA hrat., 363 ej. (in Armenian).
Sebeos 2005, Patmut’iwn, ashkh. G. Abgareani, Matenagik’ Hayots’, ht. D, Ant’ilias, Kilikio kt’gh. tp., ej 453-565. (in Armenian).
Siruni 1966, Hay yekeghets’in Rrumen hoghi vra. Nikola Yorga, S․ Ejmiatsin, Mayr At’vorr S. Ejmiatsin, 268 ej. (in Armenian).
Vardanyan 2024, Voghbatesilayin mtatsoghut’yuny yev t’agavorut’yan verakangnman gaghap’ary Hayastanum 5-12 dd. (tesakan ditarkumner), «Patmut’yun yev mshakuyt’», 2, ej 8-19. (in Armenian).
Ter-Petrosyan 2007, Khach’akirnery yev hayery, h. B, Yerevan, , 672 ej: (in Armenian).
Urrhayets’i 1991, Zhamanakagrut’yun, ashkh․ M․ Melik’-Adameani, N․ Ter-Mik’ayeleani yev H․ Bart’ikyani, Yerevan, YePH hrat., 540 ej. (in Armenian).
Adonc 1971, Armeniâ v épohu Ûstiniana, Erevan, izd-vo EGU, 526 s. (in Russian).
Eremân 1979, Obŝnostʹ sudeb i kulʹturno-političeskoe sodružestvo narodov Zakavkazʹâ v IX-XIII vv., «Kavkaz i Vizantiâ», № 1, s. 5-12. (in Russian).
Mikaelân 1952, Istoriâ Kilikijskogo armânskogo gosudarstva, Erevan, izd-vo AN ArmSSR, 535 s.. (in Russian).
Allsen 1987, Mongol Imperialism: The Policies of the Grand Qan Möngke in China, Russia, and the Islamic Lands, 1251-1259, Los Angeles, University of California Press, 287 p.
Beihammer 2017, Byzantium and the Emergence of Muslim-Turkish Anatolia, ca. 1040–1130, London/New York, Routledge, 458 p.
Dadoyan 2017, The Armenians in the medieval Islamic world, v. II, London/New York, Routledge, 236 p.
Dadoyan 1997, The Fatimid Armenians: Cultural and Political Interaction in the Middle East, Leiden/New York/Koln, Brill, 224 p.
Dedeyan 2003, Les Arméniens entre Grecs, Musulamas et Corisés, v. 1, Lisbonne, 1518 p.
Der Nersessian 1962, The Kingdom of Cilician Armenia, A History of the Crusades, v. II , ed. K. M. Setton, Philadelphia, University of Wisconsin Press, pp. 630-659.
Evans 2005, The Age of Justinian: The Circumstances of Power, London, Routledge, 360 p.
Ghazarian 2000, The Armenian Kingdom in Cilicia During the Crusades: The Integration of Cilician Armenians with the Latins, 1080-1393, London, Routledge, 250 p.
Haarer 2022, Justinian: Empire and Society in the Sixth Century, Edinburgh, Edinburgh University Press, 274 p.
Iorga 1930, Brève Histoire de la Petite Arménie, Paris, Gamber, 157 p.
Kaplan 2016, Pourquoi Byzance? Un empire de onze siècles, Paris, Gallimard, 2016, 490 p.
Mutafian 2012, L’Arménie du Levant (XI-XIV siècles), t. I, Paris, Les belles lettres, 2012, 731 p.
Niketae Choniatae Historia 1975, ed. Van Dieten, P. 1, Berlin, De Gruyter, 1975, 656 p.
Ostrogorsky 1968, History of the Byzantine State, Oxford, Basil Blackwell, 1968, 616 p.
Selznick Ph. 1949, TVA and the Grass Roots: A Study in the Sociology of Formal Organization, Berkley/Los Angeles, University of California Press, 1949, 274 p.
Vryonis 1971, Decline of Medieval Hellenism in Asia Minor, Berkeley/Los Angeles/London, University of California Press, 1971, 532 p.
Averintsev S. 1988, Roskosh' uzora i glubina serdtsa: poeziya Grigora Narekatsi – Grigor Narekatsi, Kniga skorbnykh pesnopeniy, Moskva, Glavnaya redaktsiya vostochnoy literatury, 409 s.
Bakhtin M. 1990, Tvorchestvo Fransua Rable i narodnaya kul'tura srednevekov'ya i Renessansa, Moskva, Khudozh. lit., 543 s.
Konrad N. 1972, Zapad i Vostok, Moskva, Nauka, 498 s.
Nutsubidze S. 1967, Rustaveli i Vostochnyy Renessans/ pod red. SH. Khidosheli/, Tbilisi, Literatura da khelovneba, 390 s.
Safaryan A. 1990, O gumanizme Grigora Narekatsi i poetov sufiyev, Lraber hasarakakan gitutʻyunneri, tʻiv 7, ēǰ 62–68։
Safaryan A., Sargsyan A. 2013, Obraz Makhmuda Gaznavi v «Masnavi i Maanavi» Mevlyany Dzhelaledina Rumi, Turkmenskaya literatura epokhi Gaznavidov i dukhovnaya kul'tura mira. Tezisy mezhdunarodnoy nauchnoy konferentsii, ss. 428–429.
Toporov V. 1989, Dva dnevnika/ Andrey Turgenev i Isikava Takuboku/: v kn.: Vostok-Zapad/ Issledovaniya, perevody, publikatsii/, Vypusk chetvertyy, Moskva, GRVL, 304 s.
Russell J. 1981, Introduction-Grigor Narekatsi, Date Ean Oghbercut’ean (Book of Lamentations), Delmar, New York, 322 p.
Safaryan A., Meliqyan G. 2000, Apology of Sufism in Divan by Yunus Emre, XXVI International Congress of Assian and North African Studies, Book of Abstracts of ICANAS –2000, Montreal, Canada, p. 60.
Safaryan A., Melkonyan R. 2008, Investigations of Prominent Turkmen Thinker –Sufi Nejmeddin Kubra in Armenia Nejmeddin Kubra and Spiritual – Cultural World of Orient, Asgabat-Dashoguz, pp. 184–185.
Safaryan A., Sahakyan L. 2010, On Adaptation of Traditional Images in the Works of Eastern Christian and Islamic Poets, Abstracts of the World Philosophy Day Congress, Tehran, p. 249.
Abeġyan M. 1968, Erker, h. G, Erevan, «HSSH GA hrat.», 695 ēǰ։
Allahverdyan S․ 2009a, Ink’nachanach’umy Grigor Narekats’u yev Jalal Eddin Rrumii poyeziayum, «Garun», ej 17-21:
Allahverdyan S․ 2009b, Mardu yerkvut’yan t’eman Grigor Narekats’u yev Jalal Eddin Rrumii steghtsagortsut’yan mej, Kant’egh, ej 3-8.
Allahverdyan S․ 2009g, Surbgrayin akunk’neri nert’ap’ants’umy Grigor Narekats’u Matean voghbergut’ean yev Jalal Eddin Rrumii Masnavi manavi steghtsagortsut’yan mej, Merdzavor Arevelk’i Yeritasard arevelagetneri 4-rd mijazgayin gitazhoghov, HH GAA Arevelagitut’yan institut, ej 288-294:
Allahverdyan S․ 2010, K’ristoneakan mistits’izmi azdets’ut’yunnery Grigor Narekats’u poyeziayum (parskeren), IIH P’ilisop’ayut’yan institut, Hamashkharhayin p’ilisop’ayut’yan orvan nvirvats gitazhoghov, ej 471-481.
Avetisyan Z․ 1996, Narekats’in nor zhamanakneri hayats’k’ov, Grakan t’ert’, t’. 12-26 hulis, ej 4-5.
Grigor Narekats’i 1840, Srboy horn meroy Grigor Narekay Vanits’ vanakani matenagrut’iwnk’, Venetik, tp. Srboyn Ghazaru, 428 ej.
Grigor Narekats’i, Tagher yev gandzer 1981, ashkhatasir., K’yoshkeryan A. Yerevan, «HSSH GA hrat.», 310 [2] ej.
Dolukhanyan A. 1996, Narekats’u poyemi mijnadaryan meknut’yunnery, Azg, t’․ 16, ej 2.
Yeghiazaryan V․ 2018, Astghik Ghap’lanyani ashkhatasirut’yamb 2015t’․ hratarakvats «Grigor Narekats’i. Matenagitut’iwn», grk’i masin, Patmabanasirakan handes, №1, ej 273-276.
Yeghiazaryan V․ 2019, Poghos Khach’atryani 90-amyakin, Patma-banasirakan handes, №․ 1, ej 260-264.
Yeghiazaryan V․ 2021, Grakhosut’yun Grigor Narekats’u Matenagitut’yan astvatsahacho grk’i masin, Hayagitakan usumnasirut’yunner, ej 84-104.
Yerg yergots’, handerdz meknut’eamb nakhneats’ 1993, ashkhatasir., T. Mesrop k’ahana Arameani, Yerevan, «Gandzasar» Matenashar, 149 ej.
Zek’iyean L․ 2015, Grigor Narekats’i, Tiyezerakan vardapet, «Banber» Matenadarani, 22, ej 10-23.
Khach’atryan P. 1990, Nareki mijnadaryan lutsmunk’y, hrat. YePH, Yerevan, 210 ej.
Khach’atryan P. 1996, Narekats’in yev hay mijnadary, hrat. Mayr At’vorr S. Ejmiatsin, 396 ej.
Kozmoyan A․ 1987, Haykakan yev parskakan mijnadaryan sirayin k’narergut’yan tipabanakan arrandznahatkut’yunneri masin, Patma-banasirakan handes, №3, ej 153-160.
Kozmoyan A․ 1996, Hayots’ yev parsits’ mijnadaryan k’narergut’yan hamematakan peotikan (hayeren yev k’arryan), Lraber hasarakakan gitut’yunneri, N 3, ej 122-134.
Kozmoyan A. 2001, Mijnadaryan arevelk’i «yeghbayrut’yunneri» tipabanakan khndri shurj, Merdzavor yev Mijin Arevelk’i yerkrner yev zhoghovurdner, h․ 20, ej 290-300.
Kozmoyan A. 2016, Irani mshakuyt’y․ 1 Yndhanur aknark․ 2․ Parsits’ mijnadaryan grakanut’yun, khmb., Safrastyan R., Hayastani harakits’ yerkrneri patmut’yun, h․ 2, Mijin darer, Yerevan, «Zangak» hrat., ej 107-116.
Kozmoyan A. 2023, Parsits’ mijnadaryan poyezian hay t’argmanakan arvestum (mi drvagi ditarkum), Arevelyan aghbyuragitut’yun, N 4, ej 141-150.
Kozmoyan A․ 2024, Iranagitakan hetazotut’yunner, Yerevan, «Gitut’yun» hrat., 461 ej.
Kozmoyan A. 2004, Parsits’ mijnadaryan poyezian sufizmi gaghap’arneri yev geghagitut’yan hamakargum (Rrumi, Hafez), Parsits’ poyeziayi yntrani, t’argm, S․ Kaputikyan; pars․ toghats’i t’argm․, arrajaban yev tsanot’agr․, A․ Kozmoyan; HH GAA, Yerevan, «Mughni» ej 9-43, ej 109-120.
Hunanyan H. 1996, Grigor Narekats’in yev hay mijnadary, Arravot, t’․ 155, ogostos 30, ej 6.
Ghanalanyan A. 1969, Avandapatum, Yerevan, «HSSH GA hrat.», 530 ej. Margartashar /Rrobayat’/ 1989, parskerenits’ toghats’i t’argmanut’yuny, arrajabany yev tsanot’agrut’yuny, A․ Kozmoyani, Yerevan, «Khorhrdayin grogh», 240 ej.
Mkrtch’yan L. 1967, Narekats’in yev Dostoyevskin, «Hayrenik’i dzayn», 15 hunvari, №3/77/, ej 5-6.
Mkrtch’yan L․, Poyeziayi hasaky. Hnaguyn shrjan. Mijin darer (V-XII dd․). Hay dasakan k’narergut’yun, h․ 1, Yerevan, «YePH hrat.», 1986, 195 ej.
Ch’aloyan V. 1964, Haykakan RRenesans, Yerevan, «Haypethrat», 252 ej.
Ch’aloyan V. 1975, Hayots’ p’ilisop’ayut’yan patmut’yun (Hin yev mijin darer), Yerevan, «GAA hrat.», 524 ej.
Ch’amch’ean M․ 1785, Patmut’iwn Hayots’, h. B, Venetik, tp. Jiovanni Piats’voyi, 1060 ej.
Sarinyan S․ 2016, Poghos Khach’atrean. Hay hin grakanut’ean matenagitut’iwn, Yerevan, «Tigran Mets», 614 ej, Patma-banasirakan handes, 3, ej 218-219.
Safaryan A․, Mkhit’aryan S․1997, Iran-Name, t’․6, ej 20-21.
Safaryan Al. 1992, I vkayut’yun Narekats’u asttsvatsabanakan rrealizmi, «Yerevani hamalsaran» (Gitainformats’ion handes), t’iv 3 (74), ej 31–34.
Safaryan Al. 1993, Grigor Narekats’u u sufi banasteghtsneri steghtsagortsut’yunnerum avandakan patkerneri «adaptats’man» masin, Lraber hasarakakan gitut’yunneri, t’iv 2, ej 103–113.
Safaryan Al. 1993, Mtorumner Grigor Narekats’u yev sufi banasteghtsneri baroyagitakan hayats’k’neri masin, «Iran-name», t’iv 1, hunis, ej 29–30.
Safaryan Al․ 1996, Nor t’argmanut’yunner Yunus Emrev «Divanits’», Banasirut’yan harts’er (hodvatsneri yev haghordumneri zhoghovatsu` nvirvats prof. G. Nalbandyani 70-amyakin, khmb. G. Melik’yan), «Iran-Name» matenashar, Yerevan, ej 5:
Հոդվածի նպատակն է ներկայացնել նշանագրության պատմության զարգացման և ուսումնասիրության ընթացքը։ Հոդվածում ակնհայտ երևում է, որ բավական քիչ է ուսումնասիրված գրանշանային պատմությունը։
Հետազոտության հիմնական եզրահանգումն այն է, որ պատմության էջերից չի վերացել նշանագիրք իմաստնոցը, սակայն խորաքնին չի ուսումնասիրվել։ Հարցին լրջորեն մոտեցել են Ա․ Աբրահամյանն ու Հ․ Աճառյանը, իսկ մնացած գիտնականները պարզապես մեթոդական քննության չեն ենթարկել։
Հոդվածը արդիական է պատմաքաղաքական մի շարք չլուծված հարցերի համար՝ որպես ապացույց, հատկապես «մշակութային կողոպուտի» դեմ պայքարելու համար։ Արդի ժամանակաշրջանում խորացել է հայոց պատմության խեղաթյուրումն ու զեղծարարությունը, որի դեմ պայքարելը պետք է իրականացնել ոչ միայն գրելով գիտական աշխատանքներ, այլև՝ բացահայտել հնագույն ժամանակներից մեզ հասած պատմական փաստերն ու աղբյուրները։
Հետազոտությունը նպատակային դարձնելու համար ուսումնասիրել և օգտվել ենք պատմիչների սկզբնաղբյուրներից, գիտնականների հետազոտական ուսումնաիրության տվյալներից, հետազոտության հիմք ենք դարձրել Մաշտոցի անվան Մատենդարանի հնատիպ ձեռագիր-մատյանները, որոնցում ուսումնասիրել ենք միջնադարյան գրիչների կողմից գրի առնված նշանագրերը։ Մայր ցուցակներից գրի ենք առել 52 ձեռագիր-մատյանների համարներ, որոնցում առկա են նշանագրեր։
Հայերեն նշանագրությունը հայ ժողովրդի մշակութային ժառանգության կարևորագույն բաղադրիչներից է, որի ակունքները հասնում են նախագրային շրջանին։ Այս համակարգը, որը ժամանակի ընթացքում կրել է փոփոխություններ և վերաձևակերպումներ, ունեցել է ինչպես հաղորդակցական, այնպես էլ պաշտամունքային, ծիսական և մշակութային նշանակություն։ Հոդվածում քննարկվում են նշանագրերի առաջացման պատմական հիմքերը, դրանց կիրառությունը տարբեր ժամանակաշրջաններում, ինչպես նաև դրանց ազդեցությունը հայերեն գրային համակարգի հետագա ձևավորման վրա։ Հատուկ ուշադրություն է դարձվում նշանագրերի կիրառմանը կրոնական և պաշտամունքային ոլորտներում, ինչպես նաև դրանց դերին ազգի ինքնության պահպանման և փոխանցման գործընթացում։ Ուսումնասիրության արդյունքում պարզվում է, որ հայերեն նշանագրերը, չնայած իրենց փոխարինմանը Մեսրոպ Մաշտոցի այբուբենով, շարունակում են մնալ կարևոր մաս հայ ժողովրդի մշակութային ժառանգության մեջ, արժանանալով նոր ուսումնասիրությունների և վերլուծությունների։
ԳՐԱԿԱՆՈՒԹՅԱՆ ՑԱՆԿ
1. Է․ Աղայան, Լեզվաբանության ներածություն, Երևան, 2010։
2. Մխիթար Սեբաստացի, Քերականութիւն գրաբառի լեզուի հայկազեան սեռի, Վենետիկ, 1730։
3. Միքայել Չամչյանց, Հայոց պատմություն, Ա հտ․, Երևան, 1985։
4. Գ․ Սրվանձտեանց, Թորոս աղբար, Կ․ Պոլիս, 1879։
5. М. Эмин, Изселодования, выпуск II, Москва, 1896:
6. Ագաթանգեղեայ, Պատմութիւն հայոց, Վենետիկ։
7. Ագաթանգեղեայ, Պատմութիւն հայոց, Երևան, 1983։
8. Ի․ Յարութիւնեանց, Հայոց գիրը, Թիֆլիս, 1892։
9. Տ․Պալեան, Նշանագիրք հայոց, Վիեննա, 1898։
10. ՀՅՏ (Տաշեան), Մատենախօսական քանի մը հրատարակութիւնք, Հանդէս ամսօրեայ, Վիեննա, 1893։
11. Հ․ Իսահակ, Վ․ Սրապեան, Հնագրական․ հին նշանաձևեր, Հանդէս ամսօրեայ, Վիեննա, 1902, հուլիս։
12. Ֆրէտէրիք Մուրատ, Պատմութիւն հայերէն լեզուի, Հանդէս ամսօրեայ, Վիեննա, 1903, մայիս։
13. Ֆրէտէրիք Մուրատ, Նշանագիրք իմաստնոց, Հանդէս ամսօրեայ, Վիեննա, 1903, նոյեմբեր։
14. Հ․ Աճառյան, Հայոց գրերը, Երևան, 1984։
15. Ա. Աբրահամյան, Հայ գիր և գրչություն, Երևան, 1973։
16. Ա. Աբրահամյան, Հայ գրի և գրչության պատմություն, Երևան, 1959։
Ավանի Կաթողիկե Ս․ Աստվածածին եկեղեցու թվագրմանն ուղղված սույն հետազոտության հիմքում ընկած են խնդրո առարկա հարցի շուրջ ծավալված ուսումնասիրությունների և պատմական փաստերի նորովի համադրումը, վերարժևորումն ու վերահիմնավորումները պատմաեկեղեցական համադրական, քննական, վերլուծողական ու նկարագրական մեթոդաբանությամբ։ Առաջադրվում են Կաթողիկե Ս․ Աստվածածին եկեղեցու թվագրման համատեքստում գիտական վերլուծություններ։ Քննվող հարցի հետազոտական արդյունքները կարևորություն են ներկայացնում բազմակողմանի ու միջգիտակարգային քննության իրականացման համար։
Այսպիսով՝ հոդվածի առանցքը Ավանի Կաթողիկե Ս․ Աստվածածին եկեղեցու թվագրման գիտական վերլուծությունն է, որին առնչակից քննարկվող հարցերի շրջանակում անդրադարձ է կատարվում նաև ժամանակաշրջանի պատմաեկեղեցական կարևոր իրողությունների բնութագրմանը։
Մատենագրական աղբյուրները, հաղորդելով Ս․ Աստվածածին եկեղեցական համալիրի, իմա՝ Կաթողիկե Ս․ Աստվածածին եկեղեցու ու կաթողիկոսարանի կառուցմանն առնչվող արժեքավոր տեղեկություններ, այդուհանդերձ չեն հստակեցնում կառուցման թվականը։ Հիմնախնդիրները, որոնց շուրջ ծավալվել են գիտական բազմակարծիք քննարկումներ, եղել են հուշարձանի պատմությունը, թվագրումը, ճարտարապետական հորինվածքը, որմնաշար վիմական արձանագրությունները, որոնք նշանակալի կարևորություն են ներկայացնում ոչ միայն հայոց, այլև տարածաշրջանի պատմամշակութային բազմապիսի հարցերի հետազոտման համար։ Ավանի Կաթողիկե Ս․ Աստվածածին եկեղեցու թվագրման գիտական քննության համար էական նշանակություն ունեն պատմական փաստերն ու մատենագրական տեղեկությունները, որոնց ընձեռած տվյալների համեմատական ու համադրական արդյունքները հնարավորություն են ընձեռում նոր լույսի ներքո դիտարկելու խնդրո առարկան։ Այսպիսով՝ մատենագրական և պատմական տվյալների համադրական վերլուծությունը թույլ է տալիս Ավանի Կաթողիկե Ս․ Աստվածածին եկեղեցին թվագրել VI դարավերջով՝ ընդունելով կառուցման մեկնարկի համար 591 թվականը, իսկ ավարտի՝ 597 թվականը։ Ըստ այդմ՝ մեր կողմից բերված տվյալները գալիս են նաև համալրելու Թ․ Թորամանյանի առաջադրած տեսակետը և վերահիմնավորումներ կատարելու։
Bart’ikyan H. 1962, «Narratio de rebus Armeniae». hunaren t’argmanut’yamb mez hasats mi hay-k’aghkedonakan skzbnaghbyur, «Banber Matenadarani», t’. 6, Yerevan, ej 457-470.
T’voramanyan T’. 2013, Nyut’er haykakan chartarapetut’yan patmut’yan, Ashkhatut’yunneri zhoghovatsu, Yer․, YePH hrat․, ej 864:
Kirakos Gandzakets’i 1961, Patmut’yun Hayots’, ashkhatasirut’yamb, K․M․ Ohanjanyani, Yer․, HSSRR GA hratarakch’․, ej 426.
Hovhannes Draskhanakertts’i 1996, Hayots’ patmut’yun, ashkharhabar t’argm. yev tsanot’agr., G. B. T’umanyani, Yer․, YePH hrat., ej 397.
Ghazaryan A․ 2018, Avani tachari yerklezu tsatskagir ardzanagrut’yuny. me?k, t’e? yerku ardzanagrut’yun, «Akunk’» gitakan hodvatsneri zhoghovatsu, t’iv 3 (19), Yerevan, YePH hratarakch’․, ej 63-73.
Ghafadaryan K. 1968, Patmahnagitakan ditoghut’yunner Avani tachari veraberyal (Yerevani himnadrman 2750-amyaki arrt’iv), «Patmabanasirakan handes», t’. 3 (42), Yerevan, HSSH GA «Gitut’yun» hrat., ej 76-90.
Ghafadaryan K․ 1975, Yerevan․ mijnadaryan hushardzannery yev vimakan ardzanagrut’yunnery, HSSH GA hratarakch’․, Yerevan, ej 252.
Marut’yan T. 1976, Avani tachary yev haranman hushardzanner, Yerevan, «Hayastan» hrat., 204 ej:
Marut’yan T․1980, Avani tachari karruts’man zhamanaky, «Lraber hasarakakan gitut’yunneri», t’․ 2, ej 69-76.
Yovhan Mayragomets’i 2005, Dawt’ay Mets Koghmants’ yepiskoposi vasn patkerats’ yev nkaragrut’eants’, harts’uats i Yovhannay Mayragomets’woy, gitakan bnagiry, N․ Pogharyani, «Matenagirk’ Hayots’», D․ ht․, E․ dar, Ant’ilias-Libanan, ej 355-357.
Samuel Anets’i 2014, Samueli k’ahanayi Anets’woy Hawak’munk’ i grots’ patmagrats’ yaghags giwti zhamanakats’ minch’ev i nerkays tsayrak’agh arareal, yarrajabanov, hamematut’eamb, yawyeluatsnerov yev tsanot’ut’iwnnerov Arshak Ter–Mik’eleani, Vagharshapat, S․ Ejmiatsni tparan, 1892, ej 302.
Samuel Anets’i yev sharunakoghner 2014, Zhamanakagrut’yun, Adamits’ minch’ev 1776 t’․, ashkhatasirut’yamb, K․ Mat’evosyani, Yer․, «Nairi», ej 504.
Sebeos 2005, Patmut’yun, k’nnakan bnagiry, G. V. Abgaryani, arevelahayeren t’argm. yev tsanot’agr., G. K. Khach’atryani yev V. A. Yeghiazaryani, Yer․, «ZANGAK-97» hrat, ej 404.
Smbatyan SH․ 1972, Mi k’ani chshgrtumner Movses Kaghankatvats’u «Aghvanits’ ashkharhi patmut’yan» bnagri mej, «Patmabanasirakan handes», t’․ 2, 1972, ej 174-192.
Step’anos Orbelean 1910, Patmut’iwn nahangin Sisakan, Arareal Step’annosi Orbelean ark’episkoposi Siwneats’, T’iflis, yelek’trasharzh tp․ or․ N. Aghaneants’i, ej 610.
Eremyan A. 1969, K voprosu o datirovke kafedralʹnoj cerkvi v Avane, «Lraber hasarakakan gitut’yunneri», t’. 3, Yerevan, HSSRR GA hrat., ej 47-62.
Tokarskiy N. 1961, Arkhitektura Armenii IV-XIV vv., Yerevan, «Armgosizdat», 388 str. + tablitsy 100 str․
Yakobson A. 1950, Ocherk istorii zodchestva Armenii V-XVII vv., pod obshch. red. N. M. Bachinskogo, Gos. izd-vo arkhitektury i gradostroitel'stva, Moskva-Leningrad, 103 s.
Bartikyan H. 1962, «Narratio de rebus Armeniae»: hunaren targmanutyamb mez hasats mi hay-qaghkedonakan skzbnaghbyur, “Banber Matenadarani”, t. 6. (in Armenian)
Totamanyan T. 2013, Nyuter hajkakan chartarapetutyan, EPH hrat. (in Armenian)
Kirakos Gandzaketsi 1961, Patmutyun Hayots, ashkhatasirut. K. M. Ohanjanyani, HSSR GA hrat. (in Armenian)
Hovhannes Draskhanakertsi 1961, Hayots patmutyun, ashkharhab. targ. ev tsanotagr. G. B. Tumanyani, EPH hrat. (in Armenian)
Ghazaryan A. 2018, Avani tachari e8klezwu tsatskagir ardzanagreutyuně: mek?, te? Erku ardzanagrutyun, “Akunq”, t. 3(19), EPH hrat. (in Armenian)
Ghafadaryan K. 1968, Patmahnagitakan ditoghutyunner Avani tachari veraberyal, “Patmabanasirakan hands”, t. 3(42). (in Armenian)
Ghafadaryan K. 1975, Erevan: mijnadaryan hushardzannerě ev vimakan ardzanagrutyunnerě, HSSH GA hrat. (in Armenian)
Marutyan T. 1976, Avani tacharě ev haranman huhsardzannerě, Yerevan, “Hayastan” hrat. (in Armenian)
Marutyan T. 1980, Avani tachari karutsman zhamanakě, “Lraber hasarakakan gitutynneri”, t. 2. (in Armenian)
Hovhan Mayragometsi 2005, Davta Mets Koghmants episkoposi vasn patkerats ev nkaragrutyants hartsvats i Hwvhanna Mayragometsvo, git. bnagirě N. Pogharyani, “Matenagirq Hayots”, D h., E dar, Antilias-Libanan. (in Armenian)
Samuel Anetsi 2014, Samueli qahanayi Anetsvo Havaqmunq i grots patmagrats haghags gyuti zhamanakats minchev i nerkays tsayraqagh araryal, harajabaně Arshak Ter-Mikeleani, S. Echmiadzni tpar. (in Armenian)
Samuel Anetsi ev sharunakoghner 2014, Zhamanakagrutyn, Adamits minchev 1776 t., ashkhatas. K. Matevosyani, “Nairi” hrat. (in Armenian)
Sebeos 2005, Patmutyun, qnn. bnag. G. Abgaryani, targ. ev tsanotag. G. Khachatryani ev V. Eghiazaryani, “Zangak” hrat. (in Armenian)
Smbatyan Sh. 1972, Mi qani chshtumner Movses Kaghankatvatsu “Aghvanits ashkharhi patmutyan” bnagri mej, “Patma-banasirakan hands”, t. 2. (in Armenian)
Stepanos Orbelean 1910, Patmutyun nahangin Sisakan, arareal Stepanosi Orbelean arqepiskoposi Syuneats, Tiflis, tp. N. Aghaneantsi. (in Armenian)
Jeremmyan A. 1669, K voprosu o datirovke kafedralnoj cerkvi v Avane, “Lraber hasarakakan gitutynneri”, t. 3. (in Russian)
Tokarskij N. 1961, Arxitektura Armenii IV-XIV vv., “Armgosizdat”. (in Russian)
Jakobson A. 1950, Ocherk istorii zodchestva Armenii V-XVII vv., Gos. izdat. (in Russian).
1840-ական թվականներին Շվեյցարիայում ծավալված կանտոնային շարժումը չվրիպեց ժամանակի հայ պարբերական մամուլի ուշադրությունից։ Դրան անմիջականորեն անդրադարձան արևմտահայ ազգային-պահպանողական հոսանքի գաղափարակիր «Արշալույս Արարատյան», «Հայաստան» ու «Եվրոպա» թերթերը։ Վիեննայի Մխիթարյանների «Եվրոպա» քաղաքական շաբաթաթերթը շվեյցարական ազգային շարժումը բնորոշում էր որպես «ներքին շփոթություններ», որոնք պայմանավորված էին 1830 թ. հուլիսյան հեղափոխության ու արմատականների քարոզչության ազդեցությամբ։ Ըստ թերթի՝ արմատական կանտոնները ցանկանում էին գործող իշխանությունները տապալել ու հանրապետական կարգեր հաստատել։ Մխիթարյանները 1815 թ. Վիեննայի դաշնագրությամբ Եվրոպայում ճանաչված միապետական կարգերի կողմնակիցներ էին, ուստի կանտոնների պայքարն անվանում էին «խռովություն»։ Կաթոլիկ Մխիթարյանները կանտոնային շարժման մեջ կարևորում էին նաև կրոնական խնդիրը՝ դժգոհելով, որ բռնությունների են կիրառվում եկեղեցու դեմ, փակվում են վանքերը։ «Արշալույս Արարատյանը» վստահ չէր, որ խռովարար լեռնային կանտոնները հաջողության կհասնեին։ Թերթը կանտոնների պայքարի մասին իր դիրքորոշումը բացահայտ չէր արտահայտում. բավարարվում էր քողարկված կարծիք արտահայտել իր գաղափարակից եվրոպական մամուլի հրապարակումներով։ Կ. Պոլսի հայոց պատրիարքարանի «Հայաստան» պաշտոնաթերթը նույնպես չէր անտեսում կանտոնային շարժման մեջ կրոնական պարը, բայց գերադասատում էր այդ մասին պատմել սոսկ «որպես պատմիչ»։
Galēmk'earean G. 1893, Patmutiwn hay lragrutean, Vienna, Mkhit'arean tparan. [In Armenian]
“Arshaluys araratyan”, Zmyurnia, 1847, 19 septemberi, № 294; 31 hoktemberi, № 297; 14 noyemberi, № 298; 28 noyemberi, №299; 12 dektemberi, № 300; 1848, 9 hunvari, № 302; 6 petrvari, № 304; 19 marti, № 307. [In Armenian]
“Europe”, Vienna, Mkhit'arean tparan, 1847, 13 hulisi, № 3; 14 septemberi, № 12; 19 hoktemberi, № 17; 28 dektemberi, № 27; 1848, 25 hunvari, № 4; 1 petrvari, № 5; 8 petrvari, № 6; 22 petrvari, № 8; 11 aprili, № 15; 13 hunisi, № 24; 27 hunisi, № 26; 3 hoktemberi, № 40; 21 noyemberi, № 47; 12 dectemberi, № 50; 1849, 6 marti, № 10; 12 hunisi, № 24. [In Armenian]
“Hayastan”, Kostandnupolis, 1848, 6 marti, № 89; 27 marti, № 92; 8 mayisi, № 98; 5 hulisi, № 106; 2 hoktemberi, № 119; 9 hoktemberi, № 120; 23 hoktemberi, № 122; 6 noyemberi, № 124; 20 noyemberi, № 126; 27 noyemberi, № 127; 18 dectemberi, № 130; 1849, 8 hunvari, № 133; 22 hunvari, № 135. [In Armenian]
Debidur A. 1995. Diplomaticheskaja istorija Evropy 1814-1878. Perevod s fr. Tom 1, Rostov-na- Donu, Feniks. [In Russian]
Zak L.A. 1966. Monarxi protiv narodov. Moskva. Izd. Mezhdunarognye otnoshenija. [In Russian]
Istorija ХIХ veka 1938. Pod redakcij Lavissa i Rambo. Perevod s fr. Tom 3, Moskva, Gosudarstvennoe social'no-ekonomicheskoe izdanie. [In Russian]
Revolucii 1848-1849 gg. 1952. Pod redakcij F. V. Potyomkina I A. I. Moloka, Tom 2, Moskva, Izd. Akademii nauk [In Russian]
Folker P. Istorija Shvejcarii. Perevod s nem. Moskva, Izd. Ves' mir. [In Russian]
ՀՅԴ հիմնադիր ու առաջնորդ Քրիստափոր Միքայելյանի հասարակական, քաղաքական, հրապարակախոսական ու հեղափոխական գործունեությունը նրա նահատակությանը հաջորդած 120 տարիներին եղել է լուրջ քննարկումների առարկա ինչպես գաղափարակիցների, այնպես էլ քննադատների կողմից: Նրան նվիրված ծավալուն ուսումնասիրություններ են թողել ՀՅԴ նշանավոր գործիչներ Ա. Ահարոնյանը, Մ. Վարանդյանը, Ե. Ֆրանգյանը և ուրիշներ: Այդ գործերը, որպես կանոն, ստեղծվել են Ք. Միքայելյանի նահատակվելուց երկար տարիներ անց, և դրանց հեղինակները հնարավորություն են ունեցել տեղի ունեցած բուռն, նաև ողբերգական իրադարձությունների համապատկերի ու դասերի հենքի վրա ներկայացնելու ՀՅԴ առաջնորդի կերպարը: Մինչդեռ հետազոտողների ուշադրությունից գրեթե դուրս են մնացել ՀՅԴ առաջնորդի նահատակության առթիվ նրան նվիրված գնահատանքի ու ափսոսանքի այն խոսքերը, որոնք հրապարակվել են հայ մամուլի էջերում կամ տեղ գտել նրա առանձին զինակիցների նամակներում: Դեպքերի թարմ տպավորության տակ հնչած այդ գնահատականները, որոնցում առկա են նաև ՀՅԴ-ի ու Հայոց ազատամարտի ապագայի վերաբերյալ լուրջ հարցադրումներ, հնարավորություն են տալիս ավելի ամբողջական դարձնելու Քրիստափորի կերպարը ու վերհանելու այն իրական վարկանիշը, որը նա ունեցել է ոչ միայն ՀՅԴ շարքերում, այլև կովկասահայ մտավորականության միջավայրում: Տպագրության ներկայացված հոդվածն այդ ծալքերը բացելու առաջին փորձն է:
Քննության ենթարկվող մահախոսականներն ու մամուլում հրապարակված գնահատանքի խոսքերը, որպես կանոն, ստեղծվել են Վիտոշի աղետին հաջորդած առաջին շաբաթներին և ունեն այն առանձնահատկությունը, որ գրված են եզոպոսյան լեզվով: Դրանցում շրջանցվում են ՀՅԴ առաջնորդի հեղափոխական բնութագրիչներն ու նահատակության իրական հանգամանքները և առավելապես բացահայտվում ու դրվատվում են նրա մարդկային անուրանալի առաքինությունները՝ համեստ կենցաղը, անարծաթասիրությունը, գաղափարապաշտ ու «երկաթե մարդ» լինելը, մտքի ու գաղափարի ֆանատիկոս լինելը, իր աշակերտների և ընկերների համար «լուսաճաճանչ փարոս, հեռու հօրիզօններ ցոյց տւող փարոս...» լինելը: Մասնավորապես այդ ոգով են շարադրված Լեոյի ու Ս. Տեր-Ավետիքյանի հիշատակի ու հարգանքի խոսքերը:
Ի տարբերություն լեգալ ու անլեգալ մամուլում տպագրված նյութերի և ՀՅԴ Կովկասյան կառույցների կողմից հրապարակված մահախոսական թռուցիկների՝ նահատակ Քրիստափորի կերպարն ավելի ամբողջական է ներկայացված նշանավոր բանաստեղծ Ավետիք Իսահակյանի մինչ վերջերս անհայտ նամակներում: Դրանք բացահայտում են Քրիստափորի՝ ՀՅԴ հիմնադիրն ու առաջնորդը լինելու հանգամանքը, նրա կարևոր դերակատարությունը հայ ազատագրական պայքարում և անձնապես՝ բանաստեղծի կյանքում: Վիտոշի աղետի պատճառով անձնական մեծ ցնցում ապրած բանաստեղծը լուրջ ու հիմնավոր դիտարկումներ է կատարում Հայոց պատմության մեջ Քրիստափորի ունեցած դերի, ՀՅԴ-ի համար նրա կորստի անդառնալիության և նրան հավասարազոր փոխարինող գտնելու անհնարինության մասին:
1. Եղիշե Չարենցի անվան Գրականության և արվեստի թանգարանի արխիվ (ԳԱԹ), Ավետիք Իսահակյանի ֆոնդ, վավ. N 233 լրացուցիչ, թթ. 31-34:
2. Ահարոնեան Ա., Քրիստափոր Միքայէլեան, Պոսթըն, 1926:
3. Աղետաւոր մահը, // «Դրօշակ», 1905, N 4, էջ 51-53:
4. Անձնուեր գործողի յիշատակին, //«Մշակ», 12 մարտի 1906, N 55, էջ 1-2:
5. Գրիգորյան Հ., Ավետիք Իսահակյանը Քրիստափոր Միքայելյանի մասին, Անտիպ նամակներ ՀՀ Գրականության և արվեստի թանգարանի արխիվից, // «Վէմ» համահայկական հանդես, 2012, թիվ 3, էջ 204-210:
6. Լեո, Անցյալից, Թիֆլիս, 1925:
7. Լէօ, Լաւ մարդու յիշատակին, // «Մշակ», 10 մարտի 1905, N 42:
8. Համբարձումյան Հ., Քրիստափոր Միքայելյանի հետքերով, Ցարական ոստիկանության դեպարտամենտի Հատուկ բաժնի 1905 թվականի թղթածրարը, //«Վէմ» համահայկական հանդես, 2009, թիվ 3, հավելված, էջ I-XX:
9. Վարանդեան Մ., Քրիստաֆոր Միքայէլեան, «Հայրենիք» ամսագիր, Պոսթըն, 1924, NN 3, 5, 8, 12:
10. Տէր-Աւետիքեան Ստ., Անմոռանալի գործիչի յիշատակին, // «Մշակ», 20 մարտի 1905, N 50:
11. Տէրտունի, Լռութիւն, // «Ձայն հայրենեաց», 26 ապրիլի 1905, N 337:
12. Ֆրանգեան Ե., Քրիստափոր ՄիքայԷլեան. նրա կեանքը և աշխարհայեցողութիւնը, Բագու, 1917:
13. Քրիստափորի եւ Էդվարդի յիշատակին, // «Դրօշակ», 1907, N 3, էջ 42-43:
14. Քրիստափոր Միքայէլեան, // «Դրօշակ», 1905, N 4, էջ 51-52:
Առաջին համաշխարհային պատերազմի անմիջապես նախօրյակին Արևմտյան Հայաստանում ստեղծվել էր բավական ծանր, բարդ ու լարված իրավիճակ: Թեև բարենորոգումների համաձայնագիրն արդեն ստորագրվել էր, բայց երիտթուրքական իշխանությունները ոչ միայն մտադրություն չունեին այն իրագործելու, այլև հրահրում էին հակահայկական տրամադրությունների բորբոքումը քրդերի, չերքեզների ո մահմեդական այլ հանրության կողմից: Թիֆլիսում հրատարակվող արևելահայկական ազդեցիկ պարբերականներից «Հորիզոնը» ուշադրության կենտրոնում էր պահում բարենորոգումների ու Հայկական հարցի հետ կապված ամեն ինչ: Նրա էջերում մշտապես թարմ տեղեկություններ ու վերլուծականներ կային Արևմտյան Հայաստանում տիրող կացության վերաբերյալ: Օրաթերթը խստորեն դատապարտում էր թուրքական իշխանությունների հայահալած ու հայաթափմանը ուղղված գործելակերպը: Թեև արդեն Հայաստանում էին գտնվում եվրոպական վերատեսուչները, սակայն Առաջին համաշխարհային պատերազմի սկսվելուն պես նրանք ստիպված էին հեռանալ: Բարենորոգումները կրկին մնացին թղթի վրա՝ անիրագործելի:
Ludšvejt S., Turciâ v gody pervoj mirovoj vojny 1914-1918gg., Voenno-političeskij očerk, izd.-vo Moskovskogo universiteta, 1966, ej 386.
Nassibian A․, Writanin and the Armenien Question 1915-1925, London, 1984, New York, St. Markins Press: Croom Helm, ej 386.
Vrats’ean S․, Hayastani hanrapetut’iwn, Peyrut’ 1958t’․, ej 684.
Simonyan H․, RR․, Andraniki zhamanaky, girk’ A, «Kasia», hr․, Ye․1996, ej 750.
Vrramean A․, Haykakan harts’y, VO?v e marzpannerun nets’uky, «Horizon», 1914t’․,t’iv 126, ej 1.
Vrramean A․, Haykakan harts’y. Hayut’ean dery, «Horizon», 1914t’,t’iv 127, ej 1.
Vrramean A․, Haykakan harts’y. Pashtoneut’ean mak’razatumy, «Horizon», 1914t’,t’iv 128, ej.
Hayastani barekargumy yev marzpannery, hnaraworut’iwnner yev patehut’iwnner, t’iv 135, ej 1․
Arden sksum yen, «Horizon», 1914t’,t’iv 137, ej 1.
Yntrut’iwnnery․– marzpannery, «Horizon», 1914t’,t’iv 147, ej 1.
Hrahangner yndhanur k’nnich’neri irawasut’ean yev dzerrnahasut’ean masin, «Horizon», 1914t’,t’iv 150, ej 1, 1914t’․, t’iv 151, ej 1.
CH’elepyan A․, Zoravar Andranik yev hay heghap’vokhakan sharzhumy, Ye․, «Arevik»
hr․, 1990t’․.
Safrastyan RR․, Osmanyan kaysrut’yun․ ts’eghaspanut’yan tsragri tsagumnabanut’yuny (1876–1920t’t’․), Ye․, 2009t’․
Awstro – serbakan yndharum, «Horizon», 1914t’,t’iv 152.
Paterazm, «Horizon», 1914t’,t’iv 153.
Jorazhoghovy, «Horizon», 1914t’,t’iv 155.
Koch’․ Hasel e p’vordzut’ean zhamy, «Horizon», 1914t’,t’iv 175.
Hrdehy tsavalvum e, «Horizon», 1914t’,t’iv 177, ej 1.
Tragizmy, «Horizon», 1914t’,t’iv 178, ej 1.
Tiran, Drut’iwny Tachkastanum, «Horizon», 1914t’,t’iv 181, ej 5.
Tachkahayk’, «Horizon», 1914t’,t’iv 167, ej 4.
Paterazmy ankhusap’eli ky darrnay, 1914t’, t’iv 229, ej 1.
Germaniayi khaghy T’urk’iayum, 1914, t’iv 230, ej 1.
Ayzhm arden koroshwi, 1914, t’iv 231, ej 1.
Yovh․ T’umanean, Verjin tagapy, 1914, t’iv 233, ej 1.
Paterazmi dashtits’․ Rrus–t’urk’akan sahmany, 1914, t’iv 235, ej 1.
Ognenk’, inch’ov karogh yenk’, «Horizon», 1914t’,t’iv 237, ej 1.
Verapahut’ean zhamanaky ch’e, «Horizon», 1914t’,t’iv 240, ej 1.
Kovkasean banaki shtabits’․ pashtonakan 1914, t’iv 243, ej 1.
Sep’akan herragirner, «Horizon», 1914t’,t’iv 246, ej 1.
Nakhazgushats’um, «Horizon», 1914t’,t’iv 247, ej 1.
Dro, Hay kamaworneri yerkrord gndi hramanatary viraworwats․․․, t’iv 255, ej 1.
Mer srbazan partk’y, «Horizon», 1914t’,t’iv 288, ej 1.
Առաջին համաշխարհային պատերազմի ժամանակ ռուս-թուրքական [Կովկասյան ռազմաճակատ կամ Արևելյան ճակատ] սահմանը ձգվում էր Սև ծովից մինչև Իրանի հյուսիս: Կովկասյան ճակատի պաշտպանությունը դրված էր Օսմանյան III բանակի վրա, որի հրամանատարն էր Մահմուդ Քյամիլ փաշան։ Կովկասի նկատմամբ Օսմանյան կայսրությունն ուներ երկարաժամկետ միջոցի համար մշակված ռազմավարություն․ ռուսական իշխանության հնարավոր հաստատման պարագայում պահպանել ազդեցությունն այստեղ, իսկ աշխարհաքաղաքական իրավիճակի փոփոխման դեպքում անկախ Հյուսիսային Կովկասն օգտագործել իբրև պատնեշ։ Այս նպատակին ընդառաջ՝ 1914 թ․ օգոստոսից մինչև հոկտեմբերն ընկած ժամանակահատվածում ռուս-թուրքական սահմանի երկայնքով ձևավորվում են Օսմանյան բանակին օժանդակող գնդեր, որոնք համակարգվում էին Թեշքիլաթ-ը մախսուսա կազմակերպության Ստամբուլի կենտրոնի կողմից։ Կազմավորվում է երեք շտաբ՝ Էրզրումում, Վանում ու Տրապիզոնում։
Հոդվածի շրջանակում փորձել ենք քննել Թուրքիայում մեծ թափ ստացած Թեշքիլաթ-ը մախսուսա անունով կազմակերպության վերաբերյալ նոր հրատարակությունները և դրանց լույսի ներքո անդրադառնալ Էրզրումի մասնաճյուղի գործունեությանը՝ անկյունաքարային մանրամասներ ներկայացնելով Արիֆ Ջեմիլի ու [Դենքեր] Էբուլհինդլի Ջաֆեր բեյի հուշերից։
Atnur, I. E, [2016], Yeşil Ordu Müfrezesi Kumandanı Ebulhindili Cafer Bey'in Sivas, Tokat ve Yozgat İsyanları Esnasmdaki Faaliyet ve Gozlemleri, Çayeli'nden Erzrum'a Yrd. Doç. Dr. Cemil Kutlu, Armağan Kitabı, Ed. Selami Kılıç, Erzrum, 2016. ss. 249-264.
Atnur, İ., E., [2014], Ebulhindili Cafer Bey'in Kaleminden Teşkilat-ı Mahsusa'nın Türkiye'nin Doğusunda Yapılanması ve I. Dünya Savaşı Günlerindeki Faaliyetleri, 691-709, Ebulhindili Cafer Bey'in Kaleminden Teşkilat-ı Mahsusa'nın Türkiye'nin Doğusunda Yapılanması ve I. Dünya Savaşı Günlerindeki Faaliyetleri, 691-709, 100. Yılında Birinci Dünya Savaşı Uluslararası Sempozyumu, 03-05 Kasım, Budapeşte/ Macaristan, ss. 691-708.
Bilgin, M., [2017], Teşkilât-ı Mahsusa’nın Kafkasya Misyonu ve Operasyonları, İstanbul, 616 էջ։
Cemil, Â, [1997], Birinci Dünyâ Savaşı’nda Teşkilât-ı Mahsusa, Birinci baskı, İst. 1997, 409 s.
Dadrian, V. N., [2004], Ermeni Soykırımında Kurumsal Roller, çev. Attila Tuygan, Istanbul, 334 էջ։
Keleşyılmaz, V., 2000, Kafkas Harekatının Perde Arkası, Osmanlı Tarihi Araştırma ve Uygulama Merkezi Dergisi OTAM, 11.11, İstanbul, ss. 277-304.
Levent Z., [2019], Teşkilat-ı Mahsusa’dan Kuva-yı Milliye’ye Gayrinizami Harp [1913-1922], Doktora tezi, Ankara, 474 s.
Levent, Z., [2019], Teşkilat-ı Mahsusa’dan Kuva-yı Mıllıye’ye Gayrınızamı Harp [1913-1922], Doktora tezi, Ankara, 474 էջ։
Özel, O., [2020], The Role of Teşkilat-ı Mahsusa [Special Organization] in the Armenian Genocide, Christin Pschichholz [ed.]․ The First World War as a Caesura? Demographic Concepts, Population Policy, and Genocide in the Late Ottoman, Russian, and Habsburg Spheres [Gewaltpolitik und Menschenrechte [GM], Band 3, pp. 85-108.
Safi, P., [2006], The Ottoman Special Organization-Teşkilat-ı Mahsusa: A Historical Assessment with Particular Reference to its Operations Against British Occupied Egypt [1914-1916], a Master’s Thesis.
Safi, P., [2012], The Ottoman Special Organization -Teşkilât-ı Mahsusa: An Inquiry into its Operational and Administrative Characteristics, Unpublished PhD dissertation, Bilkent Üniversitesi, Ankara, 346 p.
Safi, P., [2023], Milli İstihbarat Teşkilatı 1826-2023, İlk Defa Yayımlanan MİT Arşiv Belgeleriyle, İstanbul, 528 p.
Safi, P., [2023], Milli İstihbarat Teşkilatı 1826-2023, İlk Defa Yayımlanan MİT Arşiv Belgeleriyle, İst.
Sanders, L. v. [1927], Five Years in Turkey, Naval Institute, 327 p.
Stanford Shaw, [2014], Birinci Dünya Savaşında Osmanlı İmparatorluğu Savaşa Giriş, Ankara.
Stoddart, Ph., [1963], The Ottoman Government, and the Arabs, 1911 to 1918: A Preliminary Study of the Teskildt-i Mahsusa, Ph.D. dissertation, University of Michigan, 245 p.
Taner, A․, [2019] When Was the Decision to Annihilate the Armenians Taken?, Journal of Genocide Research, 21:4, 457-480, DOI: 10.1080/14623528.2019.1630893։
Teşkilat-ı Mahsusa, Philip H. Stodard, Arba Yayınları, Çev: Tansel Demirel, 1993, İstanbul, 204 p.
Tetik, A. Ata, F., [2023], Hüsameddin Ertürk, Millî Mücadele Senelerinde Teşkilat-ı Mahsusa, Konya, 500 p.
Tetik, A., [2014], Teşkilat-ı Mahsusa [Umûr-ı Şarkiyye Dairesi] Tarihi, Cilt I, 1914–1916, İstanbul, 500 p.
Tetik, A., [2021], Teşkilat-ı Mahsusa [Umûr-ı Şarkiyye Dairesi] Tarihi, Cilt III–I: 1918, İstanbul, 463 p.
Yüksel, Ç., [2020], Teşkilat-ı Mahsusa ve Birinci Dünya Savaşı’ndaki Faaliyetleri, Ankara, 292 p.
Korsun, N., [1937], Sarykamyshskaya operatsiya na Kavkazskom fronte Mirovoy Voyny v 1914- 1915 Godu, Moskva, 161, [3] s., 5 otd. l. skhem., kart. ; 23kh15 sm.:
Avagyan, A․, [2011], Hyusiskovkasyan k’aghak’akan vtarandiut’yuny T’urk’iayi artak’in k’aghak’akanut’yan hamatek’stum [1920-1971 t’t’․], Yerevan, 344 ej.
G.K.V․ [Grigor vardapet Kerkeryan], [1965], «T’eshk’ilat’i mahsuse», «Yusaber», bats’arrik t’iw, nuiruats ap¬rilean Yegherrni yisnameakin, 1915-1965, Gahire, ej 5-35:
M․ Ali, «I՛nch’pes kazmakerpuyets’aw 1915-i dawadrut’iwny, T’eshk’ilat’y makhsuse, «It’t’ihatakani my yushery irents’ gaghtni kazmakerput’ean masin», «Yarraj», 1933-1934 t’t’․
Հոդվածն անդրադառնում է վերջին տարիներին որոշ թուրք պատմաբանների կողմից շրջանառության մեջ դրված այն թեզին, թե Հայոց ցեղասպանության ժամանակ Օսմանյան կայսրության ռազմածովային նախարար Ջեմալ փաշան, ի տարբերություն մյուս երիտթուրք առաջնորդների, իբր ավելի հանդուրժող է եղել հայերի նկատմամբ, դեմ է եղել նրանց տեղահանությանն ու կոտորածներին և կողմ է եղել առավել մեղմ քաղաքականության։
Հոդվածում ներկայացված են նման 4 հիմնական դրույթներ, որոնք կետ առ կետ հերքվում են հեղինակի կողմից։
Ջեմալ փաշայի՝ հայության հանդեպ դիրքորոշումն ու քաղաքականությունը թեև առաջին հայացքից որոշ չափով տարբեր են թվում Հայոց ցեղասպանության մյուս պատասխանատուների վերաբերմունքից, սակայն դրանք իրականում նույնն են, քանի որ Ջեմալի նպատակը ևս եղել է հայերի, որպես ազգի, վերացումը։ Նա նույնպես հայերի բնաջնջման կողմնակիցներից էր, սակայն առավելապես ձուլման՝ ասիմիլյացիայի միջոցով։ Ջեմալ փաշայի նման Հայոց ցեղասպանության հիմնական հեղինակների արդարացումը նաև վտանգավոր է, քանի որ կարող է այսպես կոչված «հայասեր թուրքի» կերպարը գերիշխող դարձնել հայ հասարակության կամ հայության շրջանում, այն էլ՝ անհիմն կերպով։
Akçam T. 2014, Ermenilerin Müslümanlaştırılması, İstanbul, İletişim Yayınları, 243 sayfa.
Artuç N. 2014, Sevk ve İskân Kanunu ve Cemal Paşa, Yeni Türkiye, N 60, s. 1-14.
Girayalp K. 2023, Cemal Paşa Ermenileri Korudu, Arapları Modernleştirmek İstedi, Bizim TV, https://bizimtv.com.tr/yazarlar/dr-girayalp-karakus/cemal-pasa-ermenileri-korudu-araplari-modernlestirmek-istedi-1476 (վերջին դիտում՝ 25․12․2025)։
Kurt Ü. 2021, Bir fail, bir kurtarıcı ve bir muamma: Cemal Paşa, Araplar ve Ermeniler, Toplum ve Bilim, N․ 157, s. 66-100․
Özşavlı H. 2014, Lübnan Ermenileri (1914-1939), Ankara, 269 sayfa.
Գրողի ստեղծագործական մշակումների համեմատական քննությունը նրա լեզվաոճական նկատառումները, գեղագիտական սկզբունքների զարգացումը, ոճի հղկման ընթացքը բացահայտելու նոր հնարավորություն է ընձեռում: Սույն հոդվածի նպատակն է ներկայացնել պատանի Չարենցի ոճամտածողության փոփոխությունների ողջ գունապնակը՝ «Դանթեական առասպել» պոեմի ստեղծագործական պատմության հենքի վրա: Ուսումնասիրության սկզբնաղբյուրներն են հիշյալ պոեմի 1916, 1922 և 1932 թվականների հրատարակությունների տպագիր բնագրերը, ինչպես նաև հրապարակվում և առաջին անգամ համակողմանիորեն քննվում են 1932թ. տպագիր բնագրի վրա Չարենցի ձեռագրով կատարված վերջին ուղղումները, որոնք ակադեմիական հրատարակության մեջ ներառված չեն[1]:
Aghababyan S., Hay sovetakan grakanut’yan patmut’yun, Ht. I, Yer., 1986, 576 ej:
Avetisyan Z., T’umanyani steghtsagortsakan laboratorian, Yer., 1973, 208 ej:
Avetisyan Yu., Arevmtahay banasteghtsneri steghtsagortsakan mshakumneri lezvaochakan verlutsut’yunner, Yer., 2012, 115 ej:
Gasparyan D., Voghbergakan Ch’arents’y, Yer., 1990, 382 ej:
T’amrazyan Hr., Yeghishe Ch’arents’, Yer., 1987, 476 ej:
Marut’yan A., Ch’arents’i ch’ap’atsoyi lezun yev vochy, Yer., 1979, 200 ej:
Ch’arents’ Ye., Dant’eakan arraspel, T’iflis, 1916, 31 ej:
Ch’arents’ Ye., Yerkeri zhoghovatsu, ht. II, Epik’akan poyemner, Moskva, 1922, 286 ej:
Ch’arents’ Ye., Yerker, Yerevan , 1932, 447 ej:
Ch’arents’ Ye., Yerkeri zhoghovatsu, HSSRR GA, ht. II, Yer.,1963, 395 ej:
Gorʹkij M., O literature, M., 1953, 868 st. Grifov B.,
Psihologiâ pisatelʺâ, M.,1988, 462 st.
Ink’nagir nyut’er
Ch’arents’i tun-t’angaran, HF6501․
Սույն հոդվածում քննության է դրված Լեռնային Ղարաբաղի հիմնախնդիրը՝ 1921թ․ հուլիսի 5-ի Ադրբեջանի կազմ ընդգրկելու մասին որոշումից մինչև 1923թ․ հուլիսի 7-ի՝ ինքնավարության շնորհման և Լեռնային Ղարաբաղի ինքնավար մարզի (ԼՂԻՄ) ձևավորման մասին որոշումն ընկած ժամանակահատվածում հիմնախնդրի շուրջ ծագած հակասությունները, դրանց հաղթահարմանն ուղղված ջանքերը։ Խնդրի էությունը կայանում է նրանում, որ պատմաքաղաքագիտական գրականության մեջ Լեռնային Ղարաբաղն Ադրբեջանի կազմում ներառելու մասին որոշումից հետո ստեղծված իրավիճակը ոչ լիարժեք է քննության առնված, և բազմաթիվ դեպքերում առկա է խնդրի նկամամբ միակողմանի, կանխակալ վերաբերմունք, մինչդեռ 20-րդ դարի ամենասուր հակամարտություններից մեկի՝ Լեռնային Ղարաբաղի հիմնախնդրի, դրա շուրջ ստեղծված զարգացումների ողջ ընթացքը, ցույց է տալիս, որ հակամարտության հետ կապված որոշումների թողած իրական հետևանքներն ու վերաբերմունքը նորովի պարզաբանման կարիք ունեն և նրանում անթույլատրելի են միակողմանի անդրադարձներն, առանց համապարփակ դիտարկման, առավել ևս, որ որոշման արդյունքների անմիջական կրողների՝ Լեռնային Ղարաբաղի հայության հակազդեցությունը պատշաճ ուշադրության չէր արժանացել։ Քննության դրված խնդրի վերաբերյալ առկա են մի շարք ուսումնասիրություններ, թե հայ, թե ադրբեջանական պատմագիտության մեջ, սակայն հարկ է ընդգծել, որ կան իրական բացթողումներ, մասնավորապես առկա է խնդրի նկատմամբ միմյանցից խիստ հակադիր դիրքորոշումներ։ Մեր նպատակն է վեր հանել դեպքերի իրական ընթացքը, ի վերջո դիտարկել հարցը՝ թե որքանով էր այն արտացոլում ազգային մեծամասնության՝ արցախահայության ազատ կամարտահայտումը, որքանով էր ընդունելի և արդարացի։
Abrahamyan H., 2003, Martnch’vogh Arts’akhy 1917-2000, girk’ A, 1917-1923, Yerevan, ej 338.
LGHIM marzayin petakan arkhiv, Fond 485, ts’ank 1, glukh 14, t’ert’ 66-68.
LGHIM marzayin petakan arkhiv, Fond 485, ts’ank 1, glukh 14, t’ert’ 66-68.
HH PPKA, f. 200, ts’. 1, g. 581, t’. 98:
Harut’yunyan H., 1996, Lerrnayin Gharabaghy 1918-1921t’t’., Yerevan, 299 ej.
Khach’atryan K., Suk’iasyan H., Badalyan G., 2015, Khorhrdayin Hayastani yev LGHIM-i taratsk’ayin korustnery 1920-1930-akan t’t’., Yerevan, ej 160.
P’ashayan H․, 2014, Gharabaghyan himnakhndri k’aghak’akan p’astarknery LGHIM kazmavorman yev Adr․ KHSH kazmits’ durs berman p’astat’gherum[1923-1989t’t’․], «21-rd DAR», t’iv 4 [56], ej 28-50.
Azerbaydzhanskaya argumentatsiya i yeye oproverzheniye, Yerevan, 1989.
Aliyev I., 1989, Nagornyy Karabakh: Istoriya. Fakty. Sobytiya, Baku, s. 104.
Vitkovskaya T., Nazukina M., Dinamika samoopredeleniya etnicheskikh dvizheniy na postsovetskom prostranstve [na primere Azerbaydzhana i Gruzii], Ars Administrandi [Iskusstvo upravleniya]. 2023. T. 15, № 3, 447–470.
Suleymanova S., Istoriya obrazovaniya Nagorno-Karabakhskoy avtonomnoy oblasti po arkhivnym dokumentam, Sciences of Europe 94, 2022, s. 52-56.
K istorii obrazovaniya Nagorno-Karabakhskoy avtonomnoy oblasti Azerbaydzhanskoy SSR. Dokumenty i materialy, 1989, s. 270
Konflikt v Nagornom Karabakhe, sbornik statey, Baku, 1990, s. 272
Melkonyan A., Khachatryan K., Kryuchkov I., Problemy sovetskogo natsional'no-gosudarstvennogo stroitel'stva/ istoriko-kriticheskiy analiz na primere SuArmenii/, Oriental studies, 2023. Vol.16 is 2.
Nagornyy Karabakh 1918-1923 gg., 1992, Sbornik dokumentov i materialov, Yerevan, s. 650.
Nagornyy Karabakh v mezhdunarodnom prave i mirovoy politike. Dokumenty i kommentariy, 2008, tom 1, /sost. Otv. Red. Vstup. St. i komment. d. yu. n., prof. YU. G. Barsegov/, s. 944.
Narimanov N., 2002, Pis'ma i nekotoryye dokumenty po karabakhskomu voprosu, Baku, 120.
Niftaliyev I., 2010, Azerbaydzhanskaya SSR v ekspansionistskikh planakh armyan [20-ye gody KHKH veka], Baku, s. 292.
Ul'yanishchev P., 2008, Avtonomiya kak forma territorial'nogo samoupravleniya Vestnik RUDN, №2, 28-35.
Հոդվածում քննարվում է Հայոց ցեղասպանությունից հետո ստեղծված իրավիճակը, երբ հայության մի ստվար հատվածը հաստատվել էր հայրենիքի սահմաններից դուրս։ Ներկայացվում է դաշնակցական գործիչների «Հոգևոր Հայաստան» գաղափարախոսությունը՝ որպես սփյուռքի համախմբման գաղափարական հենք։ Ներկայացվում և վերլուծվում է «սփյուռք» եզրույթը հայերենում, ինչպես նաև պատմագիտական տեսակետները հայ իրականությունում դրա կիրառման վերաբերյալ։ Հոդվածը համակողմանիորեն անդրադառնում է նաև ձևավորման փուլում՝ 1920-ականներին, հայկական սփյուռքի տեղաբաշխվածության և թվաքանակի ընդհանուր պատկերին։
Abrahamyan A., Hamarrot urvagits hay gaght’avayreri patmut’yan, Ye., 1964:
Abrahamyan L., Hayastany yev Haykakan sp’yurrk’y. Taranjatum yev handipum, 21-rd dar, 2006, t’iv 1 (11), ej 31-52:
Barkhudaryan V., Alek’sanyan H., Rrusastani hay gaght’ojakhneri patmut’yun, Ye., Patmut’yan institut, 2015:
Barseghyan A., TS’eghakron sharzhumy, Ye., 2009:
Dallak’yan K., Hay sp’yurrk’i patmut’yun (hamarrot aknark), Ye., 2004:
Yeghiazaryan A., Azgayin hamakets’akan mijavayreri dzevavorumy Haykakan «dasakan» yev «nor» sp’yurrk’um (Libanani yev RRD Haykakan hamaynk’neri orinakov), «Patmut’yun yev mshakuyt’», Ye., 2017, ej 50-66:
Yeghiazaryan A., Hay gaght’ashkharhi patmut’yan parberats’man p’vordz, «Sp’yurrk’agitut’yun» taregirk’, Ye., YePHhrat., 2013, ej 3-28:
Yeghiazaryan A., Hayastani arrajin Hanrapetut’yan ghekavarut’yan hastatumy Sp’yurrk’um. «Hogevor Hayastan»-i steghtsumy (hayets’akargayin vorosh ditarkumner), «Hay gaght’akanut’yuny yev Hayrenik’-Sp’yurrk’ kapery 1918-1985t’t’.» mijazgayin gitazhoghovi zekuts’umner, Ye., 2011:
Yeghiazaryan A., Hay sp’yurrk’i patmut’yan parberats’umy, Hayagitut’yan harts’er, Ye., 2014, t’iv 2, ej 33-51:
Yeghiazaryan A., Ananyan M. yev aylk’, Hayrenik’-sp’yurrk’haraberut’yunnery 1918 t’vakanits’minch’evmerorery, Ye., YePH hrat., 2017:
Zohrabyan E., Haykakan hamaynk’nery Rrusastani Dashnut’yunum.zargats’umner, mitumner, «Rrusastani Dashnut’yan haykakan sp’yurrk’y» zekuts’umneri zhoghovatsu, YePH hrat., 2018, ej150-161:
T’vorosyan T., Vardanyan A., Transformats’vogh sp’yurrk’neri hamematakan verlutsut’yan modelavorman khndirnery, «Haykakan k’aghak’agitakan handes», t’iv 2 (9), 2018, ej 5-32:
«Irak’ahay hamaynk’y 1915-1990 t’t’.», yst arkhivayin p’astat’ght’eri: Khmb., Virabyan A., Irak’ahay hamaynk’y 1915-1990 t’t’., Ye., 2018:
Hakobyan H., Sp’yurrk’agitut’yan ardi himnakhndirnery, «Banber Yerevani hamalsarani. Mijazgayin haraberut’yunner, k’aghak’agitut’yun», Ye., t’iv 3 (21), 2016, ej3-15:
«Hay sp’yurrk’» hanragitaran, Ye., 2003, ej 732:
«Hayastani koch’nak» shabat’at’ert’, Niw York’, t’iw 3, 20.01.1923:
«Hayrenik’» amsagir, Boston, 1925, t’iw 2:
Ghanalanyan T., Sp’yurrk’i nerk’in teghasharzhery 1950-1980-akan t’vakannerin, Ye., 2016:
Melik’set’yan H., Hayrenik’-sp’yurrk’ arrnch’ut’yunnery yev hayrenadardzut’yuny (1920-1980t’t’.), Ye., YePH hrat., 1985:
Minasyan E., RRD Haykakan sp’yurrk’i dery HH-RRD haraberut’yunnerum, «Rrusastani Dashnut’yan haykakan sp’yurrk’y» zekuts’umneri zhoghovatsu, YePH hrat., 2018, ej 397-406:
Nushervanyan N., Hay gaght’akanut’yan teghabashkhumy Hayots’ ts’eghaspanut’yonits’ heto, «Patmut’yun yev mshakuyt’», Ye., 2018, ej 271-282:
Poghosyan M., Haykakan sp’yurrk’i kazmavorman gortsynt’ats’y, History and Politics Academic Journal, Ye., t’iv 7, 2020, ej 26-40:
Vardanyan H., Gaght’akanut’yany veraberogh mi k’ani barreri yezrut’ayin arzhek’y hayerenum, Ye., YePH hrat., 2016, ej 124-128:
Vardanyan H., Sp’yurrk’i tipabanut’yuny yev Hay sp’yurrk’y, «Patmut’yun yev mshakuyt’», Ye., YePH hrat., t’iv 1, 2020, ej 202-208:
Tagesean A., Bnut’agrakan gitser, Libanani hayochakhin masin (p’vordzagitakan aknark), «Rrusastani Dashnut’yan haykakan sp’yurrk’y» zekuts’umneri zhoghovatsu, YePH hrat., 2018, ej 23-31:
Dyatlov V., Melkonyan E.,Armyanskaya Diaspora: ocherki sotsiokul'turnoy tipologii, Ye., 2009:
Cohen R., Global Diasporas: An Introduction. London, Routledge, 2008.
Զորավար Գարեգին Նժդեհի աշխատությունները բազմաբնույթ տեղեկություններ են պարունակում Սյունիքի բնական միջավայրի վերաբերյալ, որոնք էական նշանակություն ունեն երկրամասի պատմաաշխարհագրական և ռազմաաշխարհագրական ուսումնասիրությունների համար։ Դրանք ընդգրկում են Սյունիքի լեռները, ռելիեֆի առանձնահատկությունները, կլիմայական պայմանները, գետերը, բուսական և կենդանական աշխարհը։ Սույն հոդվածում համակարգվել և վերլուծվել են Գարեգին Նժդեհի աշխատություններում ներկայացված բնագիտական վկայությունները՝ դրանք համեմատելով պատմական այլ աղբյուրների ու ժամանակակից տվյալների հետ։ Այս տեղեկությունների հիման վրա հնարավոր է վերականգնել 1919-1921 թվականներին Սյունիքի բնության առանձնահատկությունները՝ ներառյալ նրա ռազմաաշխարհագրական բնույթը, ինչպես նաև գնահատել տարածաշրջանում տեղի ունեցած էկոլոգիական փոփոխությունները։
Adamyan M., 1985, Hayastani t'rchunery, Yerevan, "Sovetakan Grogh" hrat., 232 p. [in Armenian].
Ananyan V., 1961, Hayastani kendanakan ashkharhy, vol. 1, Yerevan, Haypethrat, 436 p. [in Armenian].
Ananyan V., 1962, Hayastani kendanakan ashkharhy, vol. 2, Yerevan, Haypethrat, 415 p. [in Armenian].
Garegin N., 1999, Azat Syunik', Beirut, Hamazgayin Vahe Setean tparan, 176 p. [in Armenian].
Garegin N., 2002, Erker, vol. 2, Yerevan, HH Arkhivayin gorts' gortsakalut'yun, 504 p. [in Armenian].
Garegin N., 2006, Hatan'tir, Yerevan, "Amaras", 708 p. [in Armenian].
Garegin N., 2013, Hishir paterazmy, Yerevan, "Hayrenik'" akumb, 101 p. [in Armenian].
Garegin N., 2021, Im pataskhany, Yerevan, Hegh. hrat., 200 p. [in Armenian].
Ghazar'yan G., 2024, Garegin Nzhdehi dery Nikoghayos Marri Anii hnagitakan peghumneri havakats'uny prkelelu gorts'um [1918 t.], Ashkhatutyunner Hayastani patmut'yan t'angarani, N 2[14], pp. 60-68. [in Armenian].
Hakobyan T., 1966, Syuniki t'agavorut'yuny: Patma-ashkharhagrakan arumov, Yerevan, "Mitk'" hrat., 220 p. [in Armenian].
Hakobyan T., Melik-Bakhshyan S., Barseghyan H. 1986, Hayastani yev harakits shrjaneri teghanunneri barraran, vol. 1, Yerevan, YPH hrat., 992 p. [in Armenian].
Hakobyan T., Melik-Bakhshyan S., Barseghyan H. 1988, Hayastani yev harakits shrjaneri teghanunneri barraran, vol. 2, Yerevan, YPH hrat., 992 p. [in Armenian].
Hakobyan T., Melik-Bakhshyan S., Barseghyan H. 1998, Hayastani yev harakits shrjaneri teghanunneri barraran, vol. 4, Yerevan, YPH hrat., 804 p. [in Armenian].
Harutyunyan L., Harutyunyan S. 1985, Hayastani dendrofloran, vol. 1, Yerevan, "Lus", 437 p. [in Armenian].
Haykakan SSH fizikan ashkharhagrutyun [ed., introduction by A. Baghdasaryan] 1971, Yerevan, HSSH GA hrat., 469 p. [in Armenian].
Khat'isyanyan A., 1968, Hayastani Hanrapetut'yan tsagum n zargats'umy, Beirut, Hamazgayin tparan, 491 p. [in Armenian].
Lisits'yan S. 1969, Zangezuri hayerë, Yerevan, Haykakan SSH GA hrat., 334 p. [in Armenian].
Malkhasyan M., 2015, Patmajoghordagrakan usumnasirut'yunner: gitakan haghordagrut'yunneri jhoghovatsu, vol. 1, Yerevan, YPH hrat., 248 p. [in Armenian].
Nalbandyan A., 2022, Shikahoghi S. Step'anos Nakhavka yekeghets'u peghumneri ardyunk'nery, Ashkhatutyunner Hayastani patmut'yan t'angarani, N 2[10], pp. 8-17. [in Armenian].
Publius Ovidius Naso 2021, Kerparanapokhutyunner, translation from Latin, introduction and notes by Gohar Muradyan and Aram Topchyan, Yerevan, "Zangak" hrat., 640 p. [in Armenian].
Sayadyan H., 2020, Hayastani razmakan ashkharhagrutyun, Yerevan, Hegh. hrat., 315 p. [in Armenian].
Simonyan A., 2017, Zangezuri goyamarty 1917-1921 t't', Yerevan, YPH hrat., 1096 p. [in Armenian].
Vardanyan Zh., 2005, Tsaragitutyun, Yerevan, HH GA hrat., 370 p. [in Armenian].
"Syunik" tert 1920, Goris, 26 p'et'var'i, N 7. [in Armenian].
Ուսումնասիրելով եվրոպական, և մասամբ՝ ռուսական պատմափիլիսոփայական մտքի ներկայացուցիչների դիտարկումները «պատմություն» հասկացության իմաստի, ըմբռնման և նշանակության վերաբերյալ՝ կարող ենք գալ հետևյալ եզրակացություններին։ Նախ և առաջ, պատմությունը մարդկության գիտակցական կյանքի անբաժանելի մասն է։ Առանց պատմության չկա մարդ կամ մարդկային հասարակություն։ Պատմությունը մարդկության հիշողությունն է։ Առանց հիշողության պատմություն չկա։ Պատմությունը մարդկային հասարակության կողմից ստեղծված նյութական և հոգևոր հարստության պահոց է, որից մենք սովորում ենք, փորձ ենք ձեռք բերում և դասեր քաղում ներկայի և ապագայի համար։ Պատմության իմաստը պետք է տեսնել ոչ թե մարդկանց դասակարգային բաժանման և միմյանց նկատմամբ թշնամանքի մեջ, այլ մարդկանց և ազգերի ազատության և առաջընթացի ապահովման մեջ։ Քանի դեռ գոյություն ունեն աշխարհն ու մարդկությունը, պատմությունը գոյություն կունենա։ Պատմության կրթական և ուսուցողական դերը անհերքելի է՝ թե՛ մարդկությանը թողած նվաճումներում և հաջողություններում, թե՛ մարդկության ազատության և զարգացման ձգտումներում, որոնք արտացոլվում են դրա էջերում, ինչպես նաև դրան անխուսափելիորեն ուղեկցող տխուր էջերում և երբեմն՝ անհաջողություններում։ Պատմության փորձը ցույց է տալիս, որ ապագայում մարդկությանը սպասում են նոր մարտահրավերներ։ Սա վկայում և հաստատվում է եվրոպական պատմական և փիլիսոփայական մտքի, ինչպես նաև որոշ չափով ժամանակակից իրական կյանքի և իրականության կողմից։
Մարդկության կողմից ստեղծված արժեքների ամբողջ համակարգը կուտակվում է պատմության մեջ։ Պատմության հիմնական արժանիքներից մեկն այն է, որ այն նպաստում է մարդկանց մտավոր կարողությունների զարգացմանը, գիտության ընդհանուր առմամբ, հոգևոր-մշակութային առաջընթացին և զարգացմանը։ Պատմությունը մարդկային հոգու ինքնաճանաչման միջոց է։ Բացի այդ, պատմությունը կոչված է անցյալի իմացության միջոցով հասկանալու ներկան և ճիշտ կողմնորոշվելու ապագայում։ Անցյալի և ներկայի միջև պատճառահետևանքային կապի շնորհիվ հոգևոր և մշակութային ժառանգությունը տեղի է ունենում որպես սերունդներին փոխանցվող տեղեկատվություն։ Պատմության իմացությունը նաև նպաստում է յուրաքանչյուր ազգի հայրենասիրական ձգտումների ամրապնդմանը, սոցիալ-քաղաքական գիտելիքների հարստացմանը և գիտական և հոգևոր մտքի ու արժեքների զարգացմանը ընդհանրապես։
Պատմությունը հատկապես արժեքավոր և կարևոր է Հայաստանի և հայ հասարակության համար, հատկապես, երբ հաշվի ենք առնում նրա հազարամյակների հարուստ, տառապալից, ուսուցողական և դաստիարակչական ուղին՝ ուղղված դեպի ներկան և ապագան։ Հայկական պատմությունը, ինչպես շատ ժողովուրդների պատմությունը, սոցիալ-տնտեսական և քաղաքական ասպեկտներից բացի, դարերի ընթացքում կրել է նաև գոյաբանական հետքը։ Եվ սա, ըստ երևույթին, պայմանավորված էր մի կողմից՝ Մեծ Հայքի աշխարհաքաղաքական դիրքով և պայմաններով, մյուս կողմից՝ ազգային մտածելակերպի առանձնահատկություններով։ Սակայն այս ամենով հանդերձ՝ Հայաստանը և հայ ժողովուրդը, անկասկած, կազմում են համաշխարհային պատմության անբաժանելի և անբաժանելի մասը։
Alishan G., Hayapatum (patmich’k’ yev patmut’iwnk’ Hayots’), Venetik, i Vans S. Ghazaru, 1901, (649 ej):
Adonts’ N., Haykakan harts’, h. A, Yer., «Hayagitak» hrat., 1996, 244 ej: 3.
Berdyayev N., Patmut’yan imasty, germ. t’argm. D. Mosinyani, Yer., «VMV-print», 2019, 268 ej:
Blok M., Patmut’yan pashtpanakan, kam patmabani arhesty, t’argm. SH. Margaryan, Yer., «Antares» 2018, 389 ej:
Lazean G., Hayastan yev Hay Daty, Yer., «Adana» hrat., 1991, 435 ej:
Leo, Haykakan harts’i vaveragrery, Yer., YePH hrat., 2014, 272 ej:
Hakobyan A., Miats’yal yev Ankakh Hayastani gaghap’ary Hayots’ patmut’yan holovuyt’um, Yer., «Lusakn», 2020, 212 ej:
Hovhannisyan R., Hayastani hanrapetut’yun, h. 4, Yer., 2016, 546 ej:
Mark’s yev Engels, Yntir yerker, h. 1, Yer., «Hayastan» hrat., 1972, 776 ej:
Mark’s yev Engels, Yntir yerker, h. 3, Yer., «Hayastan» hrat., 1978, 727 ej:
Nzhdeh G., Yerker, h. 1, Yer., «Luysas» SPY tp., 2002, 504 ej:
Nits’she Fridrikh, Yerker, hing hatorov, h. 2, germ. t’argm. Hakob Movses, Yer., «Antares», 2018, (612 ej), nuyny, h. 3, Yer., 2018, 680 ej:
Voskanyan A., Ch’arents’i zhamanaky (patmut’yuny vorpes ink’nahaght’aharum), Yer., «P’rint’info», 2017, 373 ej:
Plekhanov G., Patmut’yan materialistakan ymbrrnumy, T’iflis, HSKHH pethrat, 1928, 60 ej:
Sargsyan A., P’ilisop’ayut’yan dasynt’ats’, 2-rd hrat, Yer., «Tntesaget» hrat., 2010, 524 ej:
Blok M., Apologiya istorii ili remeslo istorika, izd. 2-ye, perevod Lisenko Ye. M., M., izd. «Nauka», 1986, 256 ēǰ:
Veber M., Izbrannyye proizvedeniya, per. YU. N. Davydova, M., «Progress», 1990, 808 s.
Gegel' G. , Entsiklopediya filosofskikh nauk, t. I, M., izd. «Mysl'», 1974, 452 s.
Gegel' G., Sochineniya, t. IX, Leningrad, «Gosizdat», 1932. 319 s.
Gegel' G., Sochineniya, (filosofiya istorii), t. VIII, perevod A. M. Vodena, M.-L., «Gosizdat», 1935. 470 s. Gegel' G., Lektsii po filosofii istorii, izd. 2-ye, perevod A. M. Vodena, SPb, izd. «Nauka», 2005, 480 s.
Droyzen I., Istorika. Lektsii ob entsiklopedii i metodologii istorii, SPb, izd. «Vl. Dal'», 2004, 408 s.
Istoriya Rossii. XX vek (1894-1939), otv. red., A. Zubov, M., 2009, izd. AST, 1023 s.
Klyuchevskiy V., Kurs Russkoy istorii, t. I, M., 1987, izd. «Mysl'», 430 s.
Kollingvud R. Dzh., Ideya istorii. Avtobiografiya, per. YU. A. Aseyeva, M., izd. «Nauka», 1980, 486 s.
Marks i Engel's, Sochineniya, 2-ye izd., M., t. 20, M., «Gosizdat», 1961, t. 20.
Rikkert G., Granitsy yestestvenno-nauchnogo obrazovaniya ponyatiy, perevod A. Vodena, SPb, izd. Ye. Kuskovoy, 1904, 615 s.
Rikkert G., Filosofiya istorii, per. s nemetskogo S. Gessena, SPb, izd. D. Ye. Zhukovskogo, 1908, 154 s.
Rikkert G., Filosofiya istorii, per. s nemetskogo S. Gessena, SPb, izd. D. Ye. Zhukovskogo, 1908, 154 s. Smolenskiy N., Teoriya i metodologiya istorii, M., izd. «Akademiya», 2007, 272 s.:
Sokolov A., Istoriya istoricheskoy nauki, 2-ye izd., M., izd. «Yurayt», 2018, 270 s.
Toynbi A., Postizheniye istorii (Sbornik), M., izd. «Progress», 1991, 736 s.
Shpengler O., Zakat Yevropy, Rostov n/Donu, izd. «Feniks», 1998, 640 s.
Fikhte I., Naznacheniye cheloveka, SPb, tip. «Montvida»,1906, 133 s.
Fukuyama F., Konets istorii i posledniy chelovek, M., izd. «Yermak», 2005, 590 s.
Yaspers K., Smysl i naznacheniya istorii, M., Politizdat, 1991, 527 s.
https://mediamax.am (viewed: 01.05.24).
Անցած հարյուրամյակում և 21-րդ դարասկզբին պատմագիտության մեջ ձևավորվեցին նոր կրթանքներ՝ պայմանավորված հետազոտական նոր մոտեցումների, սկզբունքների և մեթոդների կիրառմամբ: Նորագույն գիտական մոտեցումների համակցումն ապահովում է պատմական ուսումնասիրությունների համակողմանիությունը՝ հնարավորություն ստեղծելով տարբեր տեսանկյուններից ուսումնասիրելու հասարակությունների անցյալը և կանխատեսելու ապագան:
Հոդվածում հեղինակը քննարկում է միջգիտակարգային մոտեցման կիրառման անհրաժեշտությունը տեղային ( լոկալ) պատմության հետազոտման մեջ՝ կովկասյան տարածաշրջանի օրինակով և եզրակացնում, որ արդի փուլում կովկասյան տարածաշրջանի պատմության համալիր, խորքային, առարկայական, համակողմանի ուսումնասիրությունն անհնար է առանց պատմական իրադարձությունների ու երևույթների միջգիտակարգային ըմբռնման, քանի որ միայն այս մոտեցմամբ է հնարավոր ձեռք բերել օբյեկտիվ գիտական արդյունք և ընդլայնել պատմական ճանաչողության սահմանները, և միայն այդ պարագայում է ձևավորվում ամբողջական – ընդհանրացնող գիտական պատկերացումը համաշխարհային քաղաքակրթությունում կովկասյան տարածաշրջանի դերակատարման խնդրի շուրջ:
Step’anyan A., Tartam ants’yalakanut’yunits’ depi patmut’yun, Tek’st, patum, meknut’yun, «VEm», t’iv 1. Ye., 2014:
Stradling RR., Patmut’yan dasavandman bazmatesankyun motets’umy, Ye., 2008:
K’ist’ J., Kronakan bazmazanut’yun yev mijmshakut’ayin haghordakts’ut’yun, Ye., 2007:
Alekseyev M., Ocherki istorii otechestvennogo kavkazovedeniya, M., 2008.
Berngeim E., Vvedeniye v istoricheskuyu nauku, M., 2011.
Gadzhiyev K., Geopolitika Kavkaza, M., 2003.
Potemkina M., Teoriya i metodologiya istorii, M., 2011.
Pro A., Dvenadtsat' urokov po istorii, M., 2000.
Teoriya i metodologiya istorii, pod red. A.I.Filyushkina, M., 2018.
Shnirel'man V., Voyny pamyati. Mify, identichnost' i politika v Zakavkaz'ye, M., 2003.
Երևանի հախճապակու գործարանի ինտեգրումը երևանյան կենցաղ կարևորվեց մի քանի տեսանկյունից: Նախ գործարանի արտադրանքը կենցաղը սպասարկելու առումով ապահովում էր անհրաժեշտ իրերի հասանելիությունը սոցիալական տարբեր շերտերի համար: Սակայն պետք է նշել, որ գործարանը իր գործունեության շնորհիվ դուրս եկավ միայն արդյունաբերկան նշանակության օբյեկտ լինելու սահմաններից, կարողացավ իր վրա վերցնել այլ գործառույթներ, որոնք հատկապես միտված էին քաղաքային կենցաղի իմիջի ձևավորմանը. օրինակ հասարակության մեջ կարողացավ սահմանել ճաշակի ու նորաձևության նոր նշաձող, ձևավորեց որոշակի վերաբերմունք սպասքի հանդեպ, սովորեցրեց գեղեցիկը կենցաղ բերել:
Ի պատիվ գործարանի, հարկ է նշել, որ թե՛ տնտեսության, թե՛ սոցիալ–մշակութային դաշտում իր առջև դրված խնդիրները գործարանը կարողացավ հաղթահարել: Այժմ՝ կապված նորաձևության նոր չափորոշիչների և շուկայի առաջարկած այլընտրանքային բազմազանության հետ, գործարանի արտադրանքը կամաց-կամաց դուրս է մղվում կենցաղից և թանգարանացվում: Հակառակ այս ամենի կարծես այլընտրանք չունի մինչ օրս շարունակվող գործարանի արտադրանքի հանդեպ ունեցած հասարակության ջերմ վերաբերմունքը:
HAA, f.1451,c.2,t‘.5.
HAA, f.1451,c.3,t‘.2-3.
Grakan t‘ert‘ 1955, h.46, Zardê, S.Sekoyan,5.
Erevan amsagir, 2014, h.29, Erevani hakhchapaku gordzaran. p‘khrun ew ankot‘run, E. Harut‘unyan, 8.
Yerekoyan Erevan, 1964, h.123, G.Saloyan, 2.
Khorhrdayin Gharabagh t‘ert‘ 1990, h.67, Gerakat‘arum, G.Grigoryan, 2-5.
Hayrenik‘i dzayn1977, Haykakan hushanvernerê olimpiada-80-in, 2.
Հայոց կաթնատնտեսության մշակույթում տնտեսական համագործակցության դասական դրսևորում է կաթը փոխ տալու երևույթը, երբ գյուղում կամ ամառանոց-սարում համայնքի մի խումբ հարևան կանայք պայմանավորվում են կաթը մշակել (կաթնամթերք պատրաստել] հերթով՝ բոլորի օրվա կաթը մի քանի օր տալով նրանցից մեկին: Երևույթն անցյալում տարածված է եղել հայոց ազգագրական տարբեր շրջաններում, այժմ կենցաղավարում է հիմնականում Շիրակում, Ջավախքում և հայտնի է խաբուխազ անունով: Ընդունված կարգի համաձայն` խաբի մասնակիցներից յուրաքանչյուրն ունի ճիպոտ, որի վրա արվող խազերով նշվում է փոխարինաբար տրվող-վերցվող կաթի չափը:
Կաթփոխը ենթադրում է ազնիվ հարաբերություններ, այլ պարագայում այն չէր կարող կայանալ: Կանայք անգամ հավատացել են, որ խաբողը կարող է չարաչար տուժել. կովերը կցամաքեն, կաթը հաճախ կկտրվի՝ կփչանա, ևն: Ժողովրդական այս պատկերացումը հստակորեն արտացոլված է առած-ասացվածքներում, միջնադարյան առակում: Դաշտային նյութերը վկայում են, որ խմբի անդամ ընտանիքների համագործակցությունը փոխանցվում է սերնդեսերունդ:
Կաթնատնտեսության մշակույթում համագործակցության այս ձևը կարելի է համարել ապրուստի կարիքները հոգալու՝ հայ տնտեսուհու հրաշալի մտահղացում, արտադրական մշակույթը կազմակերպելու հմտության ինքնատիպ դրսևորում: Համագործակցող խմբերը ձևավորվել են հարևան կանանց հավաքների, քննարկումների ընթացքում: Մշակութային այս երևույթը լրացուցիչ վկայություն է այն իրողության, որ հայ կինը ունակ է նաև հասարակական գործունեության, կարևոր դեր է ունեցել ոչ միայն ընտանեկան, այլև արտադրական մշակույթում:
Համագործակցության հիմնական նպատակը ոչ ունևոր գյուղացու ապրուստի կենսական միջոցների, հատկապես յուղ ու պանրի տարեկան պաշարի պատրաստումն էր, որն, առանց խմբերի ձևավորման, գրեթե անհնար էր իրականացնել:
Acharean H. 1913, Hayerēn gawarakan bararan, Eminyan azgagrakan zh’oghovatsu, h. T’, Lazarean Chemaran Arewelean Lezowats‘,T’iflis, 1143 ēj [in Armenian].
Aharonyan A. 1982, HRŌ kině, Yerkeri zh’oghovatsu, G, T’ehran, Armēn hrat. marmin, 408 ēj [in Armenian].
Aghavni 1973, Shirak, Yerewan, Haypethrat, 847 ēj [in Armenian].
Aghayan E. 1976, Ardi hayereni bats‘atrakan bararan, h. 1, Yerewan, Hayastan, 929 ēj [in Armenian].
Andrēasean V. 1977, Ch‘armahal gawar, Nor Jugha, tp. Sb. Amenap‘rkich‘ van k‘i, 222 ēj [in Armenian].
Baypurtts‘ean S. 1896, Sari giwghats‘iner: Nor Dar, T’iflis, 22.05.1896, 88, ēj 3 [in Armenian].
Bdoyan V. 1963, Hay zh’oghovrdakan khagher, h. 1, Yerewan, HSSR GA hrat., 297 ēj [in Armenian].
Bdoyan V. 1974, Hay azgagrut‘yun. Hamarot urvagits, Yerewan, Yerewani hamals. hrat., 288 ēj [in Armenian].
Bdoyan V. 2014, Javakhk‘i hayots‘ azgagrut‘yuně ew zh’oghovrdakan banarvestě, Yerewan, YPH. hrat., 748 ēj [in Armenian].
Gabikeaan K. 1952, Bargirk‘ sebastahay gawaralezowi, Yerusaghem, hrat. Hamasebastahay verashinats‘ miut‘ean Amerikayi, tp. Srbots‘ Hakobeants‘, 682 ēj [in Armenian].
Gaspar H. 1892, Giwghatntesut‘yuně hay giwgherum. Kat‘natntesut‘yan masin: Nor Dar, T’iflis, 06.05.1892, 76, ēj 1-2[in Armenian].
Geworgyan G. 1972, Ashtaraki azgagrakan nyut‘erě, Hnagitut‘yan ew azgagrut‘yan instituti arkhiv [aysuhetew` HAI] Arkh., Geworgyan G. f., g. 1, t‘. 86, Yerewan, dzeragir, [in Armenian].
Ghanalanyan A. 1960, Aratsani, Yerewan, HSSR GA hrat., 398 ēj [in Armenian].
Gosh M., Aygekts‘i V. 1896, Arakner: Dpr. Krtser ew mijin tarik‘i hamar: Yerewan, Luys, 79 ēj [in Armenian].
Hakobyan G. 1974, Nerk‘in Baseni azgagrut‘yuně ew banahyusut‘yuně, Yerewan, Hajastan, 460 ēj [in Armenian].
Hambardzumean V. 1927, Giwashkharh: Patmakan ew azgagrakan usumnasirutiwn, P‘ariz, tp. “Tarōn”, 280 ēj [in Armenian].
Karakhanyan G. 2003, Hayots‘ zh’oghovrdakan mshakuyt‘ě. Hanragitaran, h. A, Yerewan, HH GAA “Gitut‘yun”, 322 ēj [in Armenian].
K‘ōsean H. 1926, Bardzr Hayk‘, h. B, Karnoy giwgherě, Vienna, tp. Mkhit‘arean, 184 ēj [in Armenian].
Malkhaseants‘ St. 1944, Hayerēn bats‘atrakan bararan, h. 2, Yerewan, Haykakan SSR Petakan Hratarakch‘ut‘yun, 512 ēj [in Armenian].
Malkhaseants‘ St. 1945, Hayerēn bats‘atrakan bararan, h. 4, Yerewan, Haykakan SSR Petakan Hratarakch‘ut‘yun 647 ēj [in Armenian].
Patrik A. 1975, Sebastahay gyughashkharhě, HAI Arkh., Patrik A. f., ts‘ 1, g. 1, t‘. 29, Yerewan, mek‘enagir[in Armenian].
P‘olatean A. 1969, Patmut‘iwn hayots‘ Arabkiri, Niw Yeork‘, Amerikayi Arabkiri miut‘ean hrat., 1020 ēj [in Armenian].
Sahakyan N. 1985, Sebastiayi nahangi Khurnavul gyughě ew ir avanduyt‘nerě, HAI Arkh., Sahakyan N. f., g. 1, t‘. 125, Yerewan, mek‘enagir[in Armenian].
Sanasaryan N. 1965, Karno gavari azgagrakan nyut‘erě, HAI Arkh., Sanasaryan N. f., ts‘ 1, g. 1, t‘. 157, Yerewan, dzeragir, [in Armenian].
Tēr-Grigorean Gr. 1910, Kat‘natntesut‘yuně Shirakum: Giwghatntes, T’iflis, 21.11.1910, ēj 646-649[in Armenian].
T’orosean H. 1969, Patmut‘iwn hay Tomartsayi, h. B, Pēyrut‘, tp. Sewan, ēj 838-1786 [in Armenian].
Vants‘ean G. 1896, Hay hamaynk‘i sovorut‘yunner, Murch, N 1, T’iflis, ēj 100-106[in Armenian].
Zh’amanakakits‘ hayots‘ lezvi bats‘atrakan bararan 1980, h. 4, Yerewan, Haykakan SSH Gitut‘yunneri akademiayi hratarakch‘ut‘yun, 829 ēj [in Armenian].
Սուրեն Պիպոյանի արվեստն անցել է զարգացման մի քանի փուլ։ Ի պատասխան ժամանակի մարտահրավերների և իր անձնական ձգտումների նա ստեղծեց սեփական գեղարվեստական ձեռագիրը։ Խրուշչովյան «ձնհալի» տարիներին՝ արվեստի ազատականացման մթնոլորտում, խորհրդային, այդ թվում հայ արվեստագետները հնարավորություն ստացան ծանոթանալու արևմտյան առաջադիմական արվեստի`պահեստներից հանված հավաքածուներին, այցելելու ցուցահանդեսներ, զորօրինակ՝ մեքսիկացի մոնումենտալիստների, Պիկասոյի, Լեժեի և շատ այլոց։
Այս տարիներին Սուրեն Պիպոյանի գեղարվեստական ձեռագիրը ենթարկվեց նշանակալի փոփոխությունների՝ ձեռք բերելով կուբիզմի և էքսպրեսիոնիզմի տարրեր։ Ակադեմիական կրթության հետ համատեղ դա հանգեցրեց նկարչին 1950-ականների կեսերից ձևավորվող նոր` «խստաշունչ ոճին», որը, որոշ փոփոխություններով, մնաց նրա ողջ ստեղծագործական կյանքի ուղեկիցը։
Սրան նպաստեց նաև «աշխատանքային ռոմանտիզմի» գաղափարը, որը տարածված էր Խորհրդային Միությունում 1960-70-ականներին, ինչպես նաև՝ նկարչի անձնական կենսագրությունը, որ անցել էր մանկության զրկանքների և Երկրորդ համաշխարհային պատերազմի արհավիրքների միջով։ «Խիստ ոճը», ազատվելով սոցռեալիզմի կոկած, կեղծ լավատեսական գաղափարներից և մանրացվածությունից, փոխարինեց դրանք ճշմարիտ և չսիրունացված նոր ռեալիզմով։
Սուրեն Պիպոյանը ստեղծեց բազմաֆիգուր կոմպոզիցիաների ամբողջ շարք
[հոդվածում դիտարկված են 12 աշխատանքներ], որոնց ընդհանուր բնութագիրը ներառում է աշխատանքային ռոմանտիզմը, հերոսականությունը, մոնումենտալությունը: Դրանք առանձնանում են զուսպ երփնապնակով, երկրաչափականացված ձևերով, առնական կերպարներով և արտահայտիչ հուզականությամբ։ Պիպոյանը անդրադարձել է աշխատանքի, պատերազմի, ցեղասպանության, պայքարի թեմաներին, արվեստագետի և մտավորականի կերպարին։
Aghasyan A., Hay kerparvesti zargacman ughiner@ XIX-XX darerum.Voskan Yerevants'i hratarakch'ut'yun, Yerevan, 2009.
Ayvazyan H., Vrdzin ev luys, Sovetakan Hayastan, #132, Yerevan, 1984.
Duryan L., Guynerov kertvats zhamanak, Yerekoyan Yerevan, Yerevan, 1967, hoktemberi 10.
Yerevan-2750, Steghtsagortst'yunneri katalog, Yerevan, 1968.
Yerevani 2750-amyakin nvirvats ts'uts'ahandes, Sovetakan Hayastan, 1968, £12.
Luvri kamarneri tak, Hayastan hratarakch'ut'yun, ¥erevan, 1974.
Khaghaghut'yan pashtpanut'yan dirqerum, ts'uts'ahandesi katalog, yerevan, 1965.
Harut'yunyan V., Suren Pipoyani steghtsagortsut'yunneri anhatakan ts'uts'ahandesi katalog, Hayastani nkarch'i tun, HHK kentkomi hratarakch'ut'yan tparan, Yerevan, 1982.
Hayastani Sovetakan hanragitaran, Haykakan hanragitaran hratarakch'ut'yun, ht. 6, Yerevan, 1980.
Ghazaryan M., Khach'ikyan Y., Nkarich'neræ` hobelyanin. Sovetakan Hayastan, 1 marti, 1970.
Martirosyan J., Petq' e tesnel geghec’ik@, Avangard # 85, Yerevan, 1984.
Manukyan A., Zhoghovrdic'' vec'ratsæ` zhoghovrdin. Yerekoyan Yerevan.Yerevan, 1986, og.8.
Mekhakyan A, Mi nkari patmut'yun, Sovetakan hayastan, #118, Yerevan, 1971.
Ov ov e, hayer, ht.2, Haykakan hanragitaran hratarakch'ut'yun, Yerevan, 2007.
Pipoyan L., ''Khstashunch' voj@ haykakan kerparvestum, Yerevan, 2024.
Pipoyan S., Oragir, dzeragir, @ntaniqi sep'akanut'yun.
''Pipoyan Suren»» patkeragirq, Zangak hratarakch'ut'yun, Yerevan, 2018.
Sargsyan L., Qaghaqakani ev geghagitakani mijev.hay geghankarchutyunæ 'Dznhali'' hamateqstum. Khorhrdahay mshakuyt'æ. konc'eptæ, ænkalumner'n u drsevorumneræ, hodvatsneri zhoghovatsu, Yerevan, EPH hratarakchut'yun, 2023.
http://lib.ysu.am/open_books/418532.pdf hghman taret'iv 23, 2023.
Step'anyan, Xudozhniki-armjanje v prostranstvje russkoy kul'turiy XX veka, Hay arvesti harts'er, #2, Yerevan, 2009.
Bobrikov A., Surovij stil': mobilizacija i kul'turnaya revoljucija. Khudozhestvennyj zhurnal, Moskva, 2003, #51/52.
Burunova V., Proizvedenija khudozhnikov Gruzinskoj, Azerbajdzhanskoj i Armjanskoj SSR.Katalog. Moskva, tipografija Izdatel'stva «Sovetskij khudozhnik», 1954.
Vtoraja vsesojuznaja vystavka diplomnykh rabot khudozhestvennykh institutov SSSR vypuska 1953 goda, katalog. https://maslovka.org/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=1444&page=13
D'akonicyna A, Nikonov P., Dvizhenie k svobode. Zhurnal tet'jakovskaja galereja, # 2, 2019 [63].
Zhivopis'. Skul'ptura. Grafika. Satira. Plakat. Vsesojuznaja jubilejnaja vystavka, izdatel'stvo Sovetskij khudozhnik, Moskva, 1965.
Izobrazitel’noe iskusstvo Sovetskoj Armenii. Vsesojuznaja jubilejnaja vystavka “50 let Sovetskoj vlasti». Yerevan, 1974.
Izobrazitel'noe iskusstvo Sovetskoj Armenii, Vsesojuznajq jubilejnajq vystavka '’50 let Sovetskoj vlasti'', Yerevan, 1974.
Kamenskij A., Surovyj i prekrasnyj mir, Tvorchestvo,
Kamenskij A., Pora razobrat'sja! Moskva, gazeta Sovetskij khudizhnik, 1962, #1.
Kozorezenko P., Orlov I.I., problema istoriografii sovetskoj zhivopisi “surovogo stilja”, mezhdunarodnyj zhurnal eksperimental'nogo obrazovanijq, 2020, #2.
Manin V., Surovyj stil' i ego modifikacii, v knige Russkaja zhivopis' XX veka, tom 3, Spb, izdatel'stvo Avrora, 2007.
Sargsjan l., Znachenie impressionizma v armjanskoj zhivopisi XX veka: tradicii i innovacii. 2017, al'bom-katalog vystavki «Armqnskij impessionizm.ot Moskvy do parizha.» Muzej impressionizma, Moskva, 25.03 – 4.06, 2017.
Florkovskaja A., Abstraktnoe iskusstvo – eto khuliganstvo v mirovom masshtabe. Sovremennoe francuzskoe iskusstvo na vystavkakh v Moskve [1957, 1961]. Iskusstvoznanie, 2016, # 4. http://www.artpanorama.su/?category=article&show=article&id=48 Hghman taret'iv 19.01.2024:
Erenburg I., Ottepel', Moskva, Sovetskij pisatel', 1956.
Vern G. Swanson. Soviet Impressionism. Woodbridge, England: Antique Collectors' Club, 2001.
1980թ. սեպտեմբերի 12-ին տեղի ունեցած ռազմական հեղաշրջումը ցույց տվեց երկրի ներսում տիրող անկայուն իրավիճակը։ Ինչպես նաև պետք է փաստել, որ Թուրքիայի բանակի վերնախավը, նախքան ռազմական հեղաշրջման բուն գործողությունները սկսելը, դեռ երկար ժամանակ ինտենսիվ հանդիպումներ է ունեցել ԱՄՆ բարձրաստիճան պետական գործիչների հետ։ Ի վերջո այս ամենը հաջող իրագործելուց հետո, ռազմական հեղաշրջումը իրականացնողները դարձան երկրում իշխանություն։ Սրա շնորհիվ վերացվեց նաև «քրդական շարժումը», ինչը ևս քննարկվում էր ռազմական վերնախավի կողմից։ Քաղաքական կուսակցությունները չարգելվեցին, բայց արգելվեց նրանց հրապարակային գործունեությունը, փաստացի քաղաքական կյանքը գտնվում էր ռազմական վերանախավի ձեռքում։
Dumanyan A., 1980 T’vakani Rrazmakan Heghashrjumy T’urk’iayum. Patcharrnery, Ynt’ats’k’y, Hetevank’nery, Yerevan, 2016, ej 102-103:
T’urk’iayi Hanrapetut’yan patmut’yun, Buhakan dasgirk’, Yer., 2018, ej 241:
Petunts’ A․, T’urk’iayi K’aghak’ats’iakan ishkhanut’yun-banak p’vokhharaberut’yunnery 20-rd dari yerkrord kes 21-rd dari skizb. 2016 t’vakani rrazmakan heghashrjman p’vordzy, Arevelagitut’yan Harts’er, № 13, 2017, ej 142.
Gasratyan M., Kurdy Turtsii v noveysheye vremya, Yerevan, 1990, str. 306.
Danilov V., Turtsiya 80-kh : ot voyennogo rezhima do “ogranichennoy demokratii”, Moskva, 1991, ctr. 48.
Danilov V, Politicheskaya bor'ba v Turtsii: 50-ye - nachalo 80-kh godov KHKH v. (politicheskiye partii i armiya). Moskva, 1985, str. 244-245.
Yagudin B., Gosudarstvennyy perevorot 12 sentyabrya 1980 goda v Turtsii // Uchonyye zapiski Kazanskogo gosudarstvennogo universiteta: gumanitarnyye nauki, 2008, t. 150, kn. 1, str․ 207.
Danilov V., Turtsiya 80-kh : ot voyennogo rezhima do “ogranichennoy demokratii”, str. 58.
Ganser D. NATO's Secret armies. Operation gladio and terrorism in Western Europe. London: Frank Cass, 2005, p.235․
Karabelias G., The Evolution of Civil-Military Relation of Post-war Turkey: 1980-95, Middle Eastern Studies, Oct. 1999, p. 134.
Middle East Contemporary Survey, Vol. 6, 1981-82. New York, 1984, p. 885-886.
Hale W., Turkish Politics and the Military, London, 1994, p. 247.
Danilov V., Turtsiya 80-kh : ot voyennogo rezhima do “ogranichennoy demokratii”, str. 74.
Kremnyuk V., Bor'ba Vashingtona protiv revol yutsii v Irane, Moskva, 1984, str. 157-158.
Potskhveriya B., Turtsiya, SSHA i NATO v kontse 70-kh – nachale 80-kh godov, Turtsiya. Istoriya, ekonomika, politika, Moskva, 1984, str. 86.
Çölaşan E., 24 Ocak Bir Dömenin Perde Arkası, İstanbul, 1983, s. 57-73.
Alatlı E., Müdahale 12 Mart 1971-12 Eylül 1980, s. 398.
Oran B., Kenan Evren’in Yazılmamış Anıları, Ankara, 1990, s. 33
Sotnichenko A., Osobennosti modernizatsii v Turtsii, Sankt-Peterburg: Izdatel'stvo Yevropeyskogo universiteta v Sankt-Peterburge, 2009. — 44 s. — (Seriya preprintov; M-11/09; Tsentr issledovaniy modernizatsii). https://eusp.org/sites/default/files/archive/centres/M-center/M_11-09.pdf mutkʻ, 09․12․2023
Քաղաքական մասնակցությունը քաղաքագիտության ուսումնասիրության հիմնական հասկացություններից է, և տարբեր ժամանակներում մի շարք տեսաբաններ այն մեկնաբանել են այլ տեսամեթոդական մոտեցմամբ: Ժամանակակից հասարակական-քաղաքական փոխակերպումների արդյունքում մասնակցության հիմնախնդրի տեսական վերլուծությունը ցույց է տալիս, որ համաշխարհայնացման պայմաններում քաղաքական կյանքին մարդկանց ներգրավվածության ձևերն ու սկզբունքները աստիճանաբար փոփոխության են ենթարկվում, վերանայվում են իշխանության իրականացման ավանդական գործիքակազմն ու պատկերացումները: Հասարակական-քաղաքական համակարգի մյուս դերակատարների հետ քաղաքացիական հասարակության ինստիտուտների լիակատար փոխգործակցությունը աստիճանաբար հանգեցնում է մասնակցության ինստիտուցիոնալացմանը և գործառնական ընթացակարգերի ապահովմանը: Այսինքն՝ ինստիտուտներից յուրաքանչյուրը, համագործակցելով հասարակական համակարգի (իրավական, սոցիալական, տնտեսական, քաղաքական և այլն) մյուս տարրերի հետ, կկարողանա ապահովել քաղաքակիրթ քաղաքացիական հասարակության կառուցակարգեր:
Թադևոսյան Գ., Չալոյան Ա., Ղազարյան Դ., Քաղաքացիական ներգրավվածության և մասնակցության ինստիտուցիոնալացման հեռա¬նկարները զարգացման ծրագրերի համատեքստում, Հայաստանյան փորձի վերլուծություն, Ե., 2008, 95 էջ:
«ՀԿ-ների մասին» ՀՀ օրենք, 22.10.1996:
«ՀԽ մասին» ՀՀ օրենք, 07.03.2018, http://publiccouncil.am/hy/legal-acts/ հասանելի՝ 01.04.18:
«ՀԿ-ների մասին» ՀՀ օրենք, 16.12.2016:
«Քաղաքացիական հասարակության կազմակերպությունների զարգացման ինստիտուցիոնալ և օրենսդրական բարեփոխումների հայեցակարգ» ՀՀ կառավարության 2014 թ. սեպտեմբերի 25-ի նիստի № 40 արձանագրային որոշում, հավելված 1:
Соколов А., Современные институты молодежной политики в Европе: история становления и развития, Вестник международных организаций, 2009, № 1 (23), с. 84-99.
Adler R., Goggin J., What do we mean by “Civic engagement”? Journal of Transformative Education, 3 (3), 2005, pp. 236-253.
Dalton R., The Good Citizen. How a Younger Generation Is Reshaping American Politics, CQ Press., Washington D.C., 2008, 256 p.
Ishkanian A., Reclaiming the emancipatory potential of civil society: a critical examination of civil society and democracy building programs in Armenia since 1991, Armenian review, 51 (1-4), 2009, ISSN 0004-2366, pp. 9-34:
Owen D., Political Socialization in the Twenty-first Century. Paper presented for presentation at “The Future of Civic Education in the 21st Century” conference cosponsored by the Center for Civic Education, James Madison’s Montpelier, September 21-26, 2008, pp. 1-23.
The Participatory Approaches Learning Study (PALS) Overview Report (International NGO Training and Research Centre), For the Department of International Development, UK, October 1999, 27 p.
Աշխարհում գոյություն ունեն քսանից ավելի երկրներ, որոնք միջազգայնորեն ճանաչված չեն։ Չճանաչված և մասնակի ճանաչված պետությունները հաճախ են հայտնվում միջազգային, միջտարածքային կոնֆլիկտների կիզակետում, որոնք այդ պետությունների անորոշ ստատուսի հետևանք են։ Միաժամանակ՝ շարունակական ռազմական գործողությունների արդյունքում այս երկրները առերեսվում են քաղաքական, սոցիալ-տնտեսական և մշակութային բազմաթիվ խնդիրների, ոչնչացվում են չճանաչված պետությունների մշակութային կոթողները։
Braterskiy M., Skriba A.S., Sapogova A.I., «Bor'ba za priznaniye ili povysheniye statusa: usloviya ustoychivosti i razvitiya nepriznannykh gosudarstv [na primere Yevrazii]», Vestnik mezhdunarodnykh organizatsiy, No 3, 2021.
Sokolov S., «Klassifikatsiya nepriznannykh i chastichno priznannykh gosudarstv mira», Zhurnal «Poznaniye stran mira: istoriya, kul'tura, dostizheniya», No 2, 2013.
Barsegov Y., «Nagornyy Karabakh v mezhdunarodnom prave i mirovoy politike», Moskva, 2008.
Kostyukova A., Kostyukova P., «Mezhdunarodnyye mezhpravitel'stvennyye organizatsii v oblasti zashchity kul'turnykh tsennostey», Zhurnal «Nauchnyye izvestiya», 2016.
«Konventsiya o zashchite kul'turnykh tsennostey v sluchaye vooruzhennogo konflikta», Gaaga, 14 maya 1954 goda.
«Konventsiya ob okhrane vsemirnogo kul'turnogo i prirodnogo naslediya», 16 noyabrya 1972 goda.
Monitoring kul'turnogo naslediya Artsakha. https://monumentwatch.org/en/.
Rimskiy statut Mezhdunarodnogo ugolovnogo suda, https://www.un.org/ru/law/icc.
Ժամանակակից աշխարհաքաղաքական և աշխարհատնտեսական վերադասավորումների պայմաններում Հարավային Կովկասը իր ռազմավարական նշանակությամբ և կարևորությամբ հայտնվել է տարածաշրջանային խաղացողների և ուժային խոշոր կենտրոնների հետաքրքրությունների կիզակետում։ Այդ շահերի հաճախ իրարամերժ հանդիպադրումը և խաչաձևումը, տարածաշրջանի ռազմաքաղաքական նոր ճարտարապետության ձևավորման հակադիր դիրքորոշումները էլ ավելի զգայուն ու փխրուն են դարձնում Հարավային Կովկասի անվտանգային համալիրը։ Այս նոր իրողությունների գիտական հետազոտությունն ունի արդիական նշանակություն՝ մասնավորապես քննարկելով այն Իրանի և Իսրայելի միջև բազմաշերտ, վայրիվերումներով զարգացող հարաբերությունների դիտանկյունից։
Հազարամյակների պատմական ուղի անցած երկու երկրներն ունեն խիստ հատկագծվող տարբեր քաղաքական, սոցիալ-մշակութային, ժողովրդագրական նկարագիր, պետականության բովանդակության ընկալումներ։ Այդ հարաբերություններն անցել են պատմական մի քանի պատմափուլեր։ Իրանը ճանաչել է Իսրայել պետությունը դեռ 1950 թ․։ 1950-ականներից երկու երկրների հետախուզական ծառայությունները սկսել են համագործակցել և 1959 թ․ ստորագրել են պաշտպանության և և հետախուզության ոլորտում համագործակցության հուշագիր։ Իսրայելն այդ տարիներին աջակցում էր Իրանի միջուկային ծրագրերին։ 1979 թվականի Իսլամական հեղափոխությունից հետո նրանց հարաբերությունները կտրուկ փոխվել են՝ գաղտնի համագործակցությունից, որը տեղի է ունեցել Փահլավիների դարաշրջանում, վերածվելով բացահայտ թշնամանքի։ Այս դրամատիկ փոփոխությունը պայմանավորված էր Իրանի ռեժիմի փոփոխությամբ և նրա նոր գաղափարախոսական հիմքերով, որոնք հակասիոնիստական բնույթ էին կրում։ Հետխորհրդային տարիներին տարածաշրջանային այդ երկու կարևոր դերակատարների տարամետ շահերն ու հակամարտ փոխհարաբերությունները լուրջ սպառնալիքներ են ստեղծում ոչ միայն Մերձավոր Արևելքի, այլ նաև Հարավային Կովկասի երկրների, մասնավորապես ՀՀ անվտանգության համար։
Գրականության ցանկ
Monographs
Bayburdyan V․, Irani patmut’yun, Yerevan 2002.
«Hayastani Hanrapetut’yan teghy yev dery Irani Islamakan Hanrapetut’yan taratsashrjanayin k’aghak’akanut’yan volortum» Hayagitut’yan ardi vichaky yev zargats’man herrankarnery, zekuts’umneri zhoghovatsu, Yerevan 2004․
Iskandaryan G․, Hayastan-Iran haraberut’yunnery Hayastani ankakhut’yan dzerrk’berumits’ heto (1991-2014 t’t’․) Yerevan, 2016 .
Israyelyan A․, Iran-Adrbejan haraberut’yunnery k’sanamya patmap’ulum (2003-2023), Yerevan, 2023. Melk’vonyan R․, Geghamyan V․, T’urani chanaparhi Haykakan sepy․ « Zangezuri mijants’k’i» himnaharts’y, Yerevan, 2025.
Khalif-zade M.,Vneshnaya politika Velikobritanii i yadernaya programma Irana., tstr. 70-76, 2(44) 2006.;
Khalifzade M., Izrail' I Azerbaydzhan: protivodeystviya Iranu, Tsentral'naya Aziya I Kavkaz, Tom 15, Vypusk 3, 2012․
Ivanov S., Irano izrail'skiy koflikt- odin iz glavnykh ugroz mezhdunarodnoy bezopasnosti, Diplomatitseskaya sluzhba, Moskva, N04, 2024․
Musabekov R., Korruptsiya v Azerbaydzhane , Tsentral'naya Aziya i Kavkaz, 1(7)․
Yakimova Y․, Protsess institutsonalizatsii azebayydzhano-izrail'skikh otnosheniy, Nizhniy Novgorod, 2014․
Ryzhov I., Kharakter vneshnepolititseskoy deyatel'nosti gosudarstva Izrail' v otnoshenii stran tsentral'no Aziatskskogo region (1992-2000 gg.), Nizhnyy Novgorod, 2009.
Articles
Iskandaryan G․, Hayastani yev Irani motets’umnery taratsashrjanayin nor martahravernerin, Haravkovkasyan taratsashrjanum uzhayin haraberakts’ut’yan p’vokhakerpumy yev Arts’akhyan 2020 t’, paterazmy, Git․ Hodvatsneri zhoghovatsu, HH GGA, Yerevan 2025.
Khalafyan N․, Israyel yev Iran bazmashert haraberut’yunner, Analitikon, handes mtatsogh yev voch’ antarber mardkants’ hamar, MARUT, 2017.
Veranyan K․, Iran-Israyel mijnordavorvats paterazmy, (https;//orbeli.am/hy/author/50).
Tonoyan A, Adrbejani artak’in k’aghak’akanut’yan himnakan ughghut’yunnery yev arrandznahatkut’yunnery (1991-2023t’t’․), Haravkovkasyan taratsashrjanum uzhayin haraberakts’ut’yan p’vokhakerpumy yev Arts’akhyan 2020 t’. paterazmy, Git․ Hodvatsneri zhoghovatsu, HH GGA, Yerevan 2025:
Press materials
«Azg» orat’ert’, t’iv 170, 2009-09-23
«Azg» orat’ert’, t’iv 121, 2009-07-01:
«Azg» orat’ert’, t’iv 42, 30-05-2006:
Uzi Arad. «Bak’vi anvtangut’yuny mez hamar nuynk’an karevor e, vork’an T’el Aviviny», «Azg» orat’ert’, t’iv 42, 12-11-2021:
Electronic sources
Changing Geopolitics of the South Caucasus after the Second Karabakh War. Prospect for Regional Cooperation and/or Rivalry - Chr. Michelsen Institute, дата последнего обращения: мая 18, 2025, https://www.cmi.no/publications/8911-changing-geopolitics-of-the-south-caucasus-after-the-second-karabakh-war․
The Geopolitical Gordian Knot of the South Caucasus | The EU in ..., дата последнего обращения: мая 18, 2025, https://www.clingendael.org/pub/2023/the-eu-in-the-south-caucasus/1-the-geopolitical-gordian-knot-of-the-south-caucasus/․
South Caucasus, in the shadow of Ukraine - Chr. Michelsen Institute, дата последнего обращения: мая 18, 2025, https://www.cmi.no/news/3185-south-caucasus-in-the-shadow-of-ukraine․
Shifting Sands: From Alliance to Adversity Tracing Iranian-Israeli Relations before the Islamic Revolution and Envisioning Futur, дата последнего обращения: мая 18, 2025, https://www.ojs.pssr.org.pk/journal/article/download/831/648․
The long history between Israel and Iran - NPR, дата последнего обращения: мая 18, 2025, https://www.npr.org/2024/04/21/1246236286/the-long-history-between-israel-and-iran․
Geopolitics and illicit economies in the South Caucasus | Global Initiative, дата последнего обращения: мая 18, 2025, https://globalinitiative.net/analysis/geopolitics-and-illicit-economies-in-the-south-caucasus/․
Israelis watch closely as Iran protests https://p.dw.com/p/2qKxM (մուտք՝ 19.11.22)․
Sources of Israel's Policy in the Caucasus Carnegie Endowment for ..., https://carnegieendowment.org/posts/2015/02/sources-of-israels-policy-in-the-caucasus?lang=en (մուտք՝ 31․ 08․25)․
Why Azerbaijan is important for Israel's security - JNS.org, https://www.jns.org/why-azerbaijan-is-important-for-israels-security/(մուտք՝ 31․ 08․25)․
The Air and Missile War in Nagorno-Karabakh: Lessons for the ..., https://www.csis.org/analysis/air-and-missile-war-nagorno-karabakh-lessons-future-strike-and-defense(մուտք՝ 31․ 08․25)․
Armenian-Israeli Relations and the Geopolitics of the Middle East, https://is.cuni.cz/studium/dipl_st/index.php?id=&tid=&do=main&doo=detail&did=266975(մուտք՝ 31․ 08․25)․
U.S. policy in the South Caucasus: Keep Turkey in, Russia down and Iran out, https://armenianweekly.com/2025/08/11/u-s-policy-in-the-south-caucasus-keep-turkey-in-russia-down-and-iran-out/(մուտք՝ 31․ 08․25)․
T’ehrany «Yerusaghemi hrrch’akagiry» gnahatum e vorpes Merdzavor Arevelk’i sparrnalik’ https://armenpress.am/arm/news/1088323.html (mutk’, 19.11.22)․
«Israyeli het Adrbejani haraberut’yunnery sarrts’alerr yen hishets’num, aveli khorn yen, k’an yerevum yen» https://azg.am/am/2021052104/ (mutk’, 19.11.22)․
https://twitter.com/georgedeek/status/1549774617061036034 (mutkʻ, 19.11.22)․
V Irane zhurnalistok, pisavshikh o smerti Amini, obvinili v gosizmenehttps://www.svoboda.org/a/v-irane-zhurnalistok-pisavshih-o-smerti-mahsy-amini-obvinili-v-gosizmene/32107382.html (mutkʻ, 19.11.22)․
Konflikt Irana i Izrailya zatronul Kipr i Azerbaydzhan https://www.svoboda.org/a/konflikt-irana-i-izrailya-zatronul-kipr-i-azerbaydzhan/32119209.html (mutkʻ, 19.11.22)․
Agayev V., Iran: studencheskiye volneniya privlekayut vse bol'she sochuvstvuyushchikh, 13.06.2003 https://p.dw.com/p/3kOy (mutkʻ, 19.11.22)․
Հոդվածում ուսումնասիրվում է Յ․Վ․ Գյոթեի չափածո գործերի հայերեն թարգմանությունների լեզվաբանական և լեզվավոճական որոշ առանձնահատկություններ, որից կարող են եզրահանգել, որ Յ․Վ․ Գյոեի չափածո ստեղծագործությունների հայերեն թարգմանությունները վկայում են, որ, չնայած հայերեն և գերմաներեն լեզուների կառուցվածքային և տաղաչափական տարբերություններին, հայերեն թարգմանություններում պահպանվել է գերմանացի հանճարեղ գրողի բանաստեղիծությունների, ինչպես նաև «Ֆաուստ» չափածո ողբերգության, տառն ու ոգին, շունչն ու հմայքը։ Թե՛ մեր արհեստավարժ թարգմանիչներին (այս դեպքում՝ առաջին հերթին Պարույր Միքայելյանին), և թե՛ մեր մեծ բանաստեղծներին (Հ․ Թումանյան, Ե․ Չարենց) հաջողվել է փոխանցել Յ․ Վ․ Գյոթեի չափածո գործերի փիլիսոփայական խորությունը, հոգեբանական և զգացմունքային նրբերանգները և բանաստեղծական խոսքի կատարելիությունը։ Նրանց բոլորին հաջողվել է հասնել գլխավոր նպատակին․ այն է՝ թարգմանված գեղարվեստական տեքստը և՛ իր իմաստային ճիշտ համապատասխանությամբ, և՛ իր լեզվավոճական հմայքի համարժեքությամբ ընթերցողի մոտ առաջացնի նույն արձագանքը, ինչ բնօրինակը ընթերցողի մոտ,այսինքն՝ լիարժեքորեն կատարի իր գեղագիտական գործառույթը։ Այս ամենը միշտ բնորոշ է եղել հայ թարգմանչաց արվեստին, և նորագույն ժամանակի թարգմանությունները վկայում են այդ ավանդույթների շարունակականության մասին։
Goethe J. W., "Faust", Part I, Yerevan, 1963 (trans. P. Mikaelyan) p. 67.
Goethe W., Weimar Lyre. Poems. "Soviet Writer" Publishing House, Yerevan, 1985, p. 18.
Tumanyan H., Selected Works, "The Rose", Volume 1, "Soviet Writer", Yerevan 1985, p. 139.
Tumanyan H., Selected Works, "Lerats Serar", Volume 1, "Soviet Writer", Yerevan, 1985, p. 143.
Goethe J. W. Faust. München, Verlag C.H. Beck, 1994, S.47
Goethe J. W. Ein Lesebuch für unsere Zeit, Berlin und Weimar, AufbauVerlag, 1976, S.5.
Sigal N. A., YAzyk i stil' molodigo Gete, Uchenyye zapisi Leningradskogo univesiteta, 1958, str. 157.
Հոդվածը քննարկում է Տիգրան Եփրեմյանի «ԱՄՆ պատմություն» բուհական դասագիրքը՝ վերլուծելով այն թե՛ հետազոտական, թե՛ մանկավարժական տեսանկյուններից: Հեղինակները ներկայացնում են դասագրքի մեթոդաբանական հիմնարար մոտեցումները, ընդգծելով միջգիտակարգային մեթոդաբանությունը, ամերիկյան ինքնության հարացույցների ուսումնասիրությունը, ճգնաժամերի դիտարկումը որպես զարգացման խթաններ և պետական կառույցների գործառույթների վերլուծությունը:
Բացի այս հաստատութային [ինստիտուցիոնալ] հարցերից, դասագիրքը քննարկում է ամերիկյան ազգային ինքնության հիմնական տարրերի պատմական զարգացումը՝ գիտություն և տեխնոլոգիա, մշակույթ և կրոն, սոցիալական հոգեբանություն և քաղաքացիական ազատություններ՝ հիմնված ժամանակակից հումանիտար գիտությունների վրա: Այս տեսանկյունից, ամերիկյան էլիտար խմբերի, տարբեր սոցիալական շարժումների և ականավոր անձնավորությունների գործունեությունը մանրակրկիտ վերլուծված և մեկնաբանված է դասագրքում։ Պատմության դասավանդման գործունեության կարևոր ասպեկտների հանդեպ մտահոգությունը կենտրոնական տեղ է գրավում Եփրեմյանի դասագրքում: Այն նպատակ ունի զարգացնել ուսանողների քննադատական մոտեցումը ամերիկյան պատմության ընթացքի և դրա հիմնական դասերի նկատմամբ, որոնք պետք է յուրացվեն և մոդելավորվեն որպես պատմության և հումանիտար գիտությունների ուսուցման կարևոր խնդիրներ: Այս ամենը ընդգծում է Եփրեմյանի դասագրքի կարևորությունը ուսանողների և լայն հասարակության համար:
Եփրեմյան, Տ. (2024). ԱՄՆ պատմություն․ դասագիրք. Երևան: ԵՊՀ հրատարակչություն.
Bailyn, B․ (1992) The Ideological Origins of the American Revolution, Cambridge․ MA: Harvard University Press․
Brzezinski, Zb․ (2012). Strategic Vision: America and the Crisis of Global Power. New York: Basic Books.
Certeau, M․ de (1988). The Writing of History /Translated by Tom Conley. New York: Columbia University Press.
Huntington, S. P. (2004). Who Are We?: The Challenges to America's National Identity. New York: Simon & Schuster.
Kagan, R․ (2012). The World America Made. New York: Alfred A. Knopf.
Lee, P. (2004). Theorizing Historical Consciousness. in: Seixas, P. (Ed.)․ (2004)․ Theorizing Historical Consciousness․ Toronto: University of Toronto Press.
Seixas, P. (2004). Theorizing Historical Consciousness. Toronto: University of Toronto Press.
Wood. (2011). The Idea of America: Reflections on the Birth of the United States. New York; : Penguin Press.
Patmut'yun ev Mshakuyt'
P-ISSN: 1829-2771