Հայկական ժողովրդական բնակարանի ցուցադրման հիմնախնդիրները Սարդարապատի հերոսամարտի հուշահամալիր, հայոց ազգագրության և ազատագրական պայքարի պատմության ազգային թանգարանում

Authors

  • Կարինե Երիցյան Սարդարապատի հերոսամարտի հուշահամալիր, Հայոց ազգագրության և ազատագրական պայքարի պատմության ազգային թանգարան https://orcid.org/0000-0002-0289-6299

DOI:

https://doi.org/10.46991/hc.2022.18.2.135

Keywords:

Հայոց ազգագրության թանգարան, բացօթյա թանգարան, ժողովրդական բնակարան, գլխատուն, գետնափոր և կիսագետնափոր տներ, ցուցադրություն

Abstract

Հոդվածում խոսվում է հայկական լեռնաշխարում բնակվող էթնոսի բնակարանային առանձնահայտկությունների մասին՝ սկսած անհիշելի ժամանակներից։ Ուշադրություն է դարձվում ավանդական ժողովրդական բնակարանների կառուցման նախադրյալներին։ Ինչպես նաև XIX դարի երկրորդ կեսի և XX դարի սկզբի բնակարանային հիմնական ձևի՝ գլխատան, կառուցման առանձնահատկություններին և նրա երկու տիպերի տարածվածությունը պատմազգագրական մարզերում։

Խոսվում է նաև բնակարանաշինության ավանդույթների վրա խորհրդային կարգերի հաստատման ազդեցության և այդ ազդեցությամբ կրած հիմնական փոփոխությունների մասին։

 Կարևորվում է նաև մշակութային արժեքների պահպանության գործում թանգարանների դերը։ Քննվում է ժողովրդական տների ցուցադրության արդիականությունը և կարևորությունը թանգարաններում։

 Դիտարկվում է բնակարանների ցուցադրման տարբերակներ։ Անդրադարձ է կատարվում Հայոց Ազգագրության թանգարանում ավանդական տան ցուցադրության կազմակերպման հիմնախնդրին։

Author Biography

Կարինե Երիցյան, Սարդարապատի հերոսամարտի հուշահամալիր, Հայոց ազգագրության և ազատագրական պայքարի պատմության ազգային թանգարան

«Նյութական մշակույթ» բաժնի գիտաշխատող

References

Bdoyan V. (1974), Hay azgagrut‘yun. hamaṛot urvagits, Erewan, EPH hrat., 286 ēj: (in Armenian)

Chantre (1893), A travers i Armenie Russe, hrat. Librairie Hachette Et Cie, 368 p. (in Franch)

Frédéric DuBois de Montperreux (1893), Voyage autour du Caucase, chez les Tscherkesses et les Abkhases, en Colchide, en Géorgie, en Arménie et en Crimée, Paris, t. III, hrat. Librairie de Gide, p. 324 . (in Franch)

Gasarjyan S. (2007), CHartarapetakan ew shinararakan terminneri ṛus-hayeren ew hay-ṛuseren bats‘atrakan baṛaran, Erewan, 576 ēj: (in Armenian)

Geworgyan L. (2014), T‘angaranayin ts‘uts‘adrut‘yunneri kazmakerpman himunk‘ner, Erewan, 120 ēj: (in Armenian)

Geworgyan L. (2016), Azgagrut‘yan t‘angaranneri dzewavorman sots‘ial-tntesakan patchaṛnerě, Gitakan ashkhatut‘yunner, XIX, Gyumri, ēj 201-209։ (in Armenian)

Griboyedov A. (1945), Cհanaparhordakan not‘er, hrat. «Haypethrat», Erewan, 94 ēj։ (in Armenian)

Il’ina M. (1964), Dрjevnjejshije tipy zhilish’ Zakavkaz’ja, Moskva, izdat. AA SSSР, 42 s. (in Armenian)

K‘senop‘on (1970), Anabasis, Erewan, HSSH GA hrat., 281 ēj։ (in Armenian)

Karakhanyan G. (2003), Hayots‘ zh’oghovrdakan mshakuyt‘ě, hanragitaran, h. A, Erewan, «Gitut‘yun» hrat., ēj 321: (in Armenian)

Lisician S. (1925), K izuchjeniju aрmjanskix kрjest’janskix zhilish’ (Kaрabaxskij kaрadam), “Izvjestija Kavkazskogo istoрiko-aрxjeologichjeskogo instituta”, Tiflis, t. IV, s. 99-100. (in Armenian)

Magelssen S. (2007), Living History Museums: Undoing History Through Performance, Scarecrow, p. 207.

Mat‘ewosyan S. (1985), Gyumrii zh’oghovrdakan chartarapetut‘yuně, Erewan, «Sovetakan grogh» hrat., 144 ēj։ (in Armenian)

Maрutjan A. (1989), Intjeр’jeр aрmjanskogo naрodnogo zhilish’a (vtoрaja polovina XIX -nachalo XX vjeka). Matjeрialy k “Kavkazskomu istoрiko-etnogрafichjeskomu atlasu”. -“Aрmjanskaja etnogрafija i fol’kloр”, vypusk 17, JEрjevan, izdat. AN SSР, 143 s. (in Russian)

Mik‘ayelyan V. (1988), Hayastani bats‘ōt‘ya t‘angaraně, «Kultur-lusavorakan ashkhatank‘», N 3-4, ēj 41-50: (in Armenian)

Mnats‘akanyan S. (1956), Hayastani gyughakan bnakavayreri chartarapetut‘yuně, Erewan, hrat. HSSṚ GA, 243 ēj։ (in Armenian)

Nahapetyan Ṛ. (2021), Haykakan zh’oghovrdakan avandakan bnakaranayin hamalirneri orosh aṛandznahatkut‘yunneri shurj, «Patmabanasirakan handes», N 3, ēj 149-171: (in Armenian)

Pushkin A. (1949), Polnoje sboрanije sochinjenij, Moskva, 437 s.. (in Russian)

Samuelyan Kհ. (1941), Hin Hayastani kulturan, h. II, Erewan, «Armfan» hrat., 342 ēj: (in Armenian)

Sargsyan L. (1890), Ayts‘ t‘urk‘ats‘ Hayastan, T‘iflis, «M.D. Ṛōtineants‘» hrat., 286 ēj: (in Armenian)

Texier Ch. (1842), Description de l'Armenie la Pers et la Mesopotamie, Paris, t. II, hrat. Librairie Hachette Et Cie, 214. (in Franch)

Vardanyan S. (1959), Haykakan zh’oghovrdakan bnakeli tneri chartarapetut‘yun, Erewan, «Haypethrat», 132 ēj: (in Armenian)

Downloads

Published

2022-12-29